Nečakajte a nenechajte sa odbiť, radia Mira s Petrom, ktorí dlho hľadali pomoc pre syna s ťažkou poruchou sluchu
Na to, aby mohli posunúť pomoc do ďalšieho levelu, budú však potrebovať vašu podporu.
Už v pôrodnici si všimli, že s ich malým Peťkom niečo nie je v poriadku. Mira si zarezervovala súkromnú izbu, takže s ňou a ich synčekom mohol byť hneď druhú noc na izbe aj jej manžel Peter. „Celkom nahlas sme vtedy pozerali film a malý pri nás spal ako nič. Neskôr v noci niečo buchlo, dvadsať detí sa zobudilo, začalo plakať a s malým to ani nehlo,“ opísala Mira prvé chvíle neistoty, ktorá v nej a v jej Petrovi postupne rástla.
Po prvom skríningu sluchu v pôrodnici – otoakustických emisiách, ktoré malému Peťkovi spravili druhý deň po narodení, im ešte sestry hovorili, že sa nemusia ničoho báť, chlapček totiž môže mať po cisárskom reze v uškách len zatečenú plodovú vodu. Vraj to je celkom bežné.
Zostali visieť v temnote
„Zostali sme vtedy visieť v absolútnej temnote, vôbec sme nevedeli, čo bude,“ pokračuje Mira, ktorej v tej chvíli nadovšetko chýbala odborná psychologická podpora.
Prvý kontakt mali až s pediatričkou, no ani diagnostika u nej nebola príliš odborná. „Ani ona nám totiž nevedela povedať nič viac, len nás utvrdila v tom, že máme ísť ďalší mesiac opäť na už nemocnicou naplánované vyšetrenie otoakustických emisií. S manželom sme pritom čoraz intenzívnejšie vnímali, že malý má seriózny problém, a keďže sme nevideli v dohľadne žiadne riešenie, boli sme z celej situácie v depresii,“ priznáva Mira.
Opakované skríningy
Opakovane sa teda vracali na pracovisko, kde malému Peťkovi urobili ešte dva razy neobjektívne vyšetrenie sluchu, až potom sa s ním dostali na objektívne, ktoré mu vyšlo takisto zle. Peťko mal vtedy tri mesiace. Do zdanlivo naštartovaného procesu však udrela korona a všetko sa na čas zastavilo.
„Navyše nám na tom pracovisku napriek zlým výsledkom znova odporúčali vrátiť sa na objektívne vyšetrenie sluchu (tzv. ASSR, pozn. red.), vraj by bolo dobré absolvovať ho aj štyrikrát,“ krúti Mira hlavou nad nelogickosťou týchto odporúčaní a umelým naťahovaním celého procesu smerujúceho k získaniu načúvacích prístrojov.
„V tej chvíli som už zúrila, nechcela som ďalej čakať a začala som to riešiť svojpomocne, obvolala som občianske združenia Nepočujúce dieťa, Spolu proti CMV a ďalšie,“ vymenúva mamička, ktorú doktorka stihla ešte vystrašiť, že jej syn mohol prekonať cytomegalovírus majúci za následok okrem iného aj hluchotu. „Zo suchej kvapky krvi som teda dala ešte v Banskej Bystrici zistiť, či náhodou Peťko neprekonal aj ten, no všetko vyšlo negatívne,“ poznamenala Mira.
Na rady občianskych združení sa napokon vybrali do Brna, kde Peťkovi znovu potvrdili ťažkú poruchu sluchu. „Na jedno uško nepočul 100 decibelov (dB), na druhé okolo 95. Keďže reč sa pohybuje v rozmedzí od 25 do 50 dB, malý vlastne nepočul vôbec nič. Možno ak by mu päť metrov nad hlavou preletelo lietadlo, niečo by zaregistroval... Ako naschvál,“ vzdychla si dnes už s miernym úsmevom energická blondína, ktorá s manželom paradoxne celý život hrá v rockových kapelách.