Nečakajte a nenechajte sa odbiť, radia Mira s Petrom, ktorí dlho hľadali pomoc pre syna s ťažkou poruchou sluchu
Na to, aby mohli posunúť pomoc do ďalšieho levelu, budú však potrebovať vašu podporu.
Z vyšetrenia z Brna sa napokon presunuli na pracovisko na Kramáre, kde malému Peťkovi foniatrička okamžite objednala načúvacie prístroje. „Dodnes jej veľmi ďakujem, že ich Peťko mal už v 5 a pol mesiaci,“ podotýka Mira. Proces diagnostiky a úpravy Peťkovho sluchu tak pokročil o kúsok ďalej.
„Keby sme zostali na pôvodnom pracovisku, Peťko by načuváky dostal možno v 8 mesiacoch, čakali by sme ďalšieho pol roka a reálne by začal počuť ako dvojročný,“ predpokladá Mira.
Než Peťko dovŕšil jeden rok, bol opakovane na audiometrii a vzhľadom na zlé výsledky ho odporučili na kochleárnu implantáciu na obe uši. Tú napokon vďaka neutíchajúcej aktivite a starostlivosti rodičov, ale i lekárov a skvelej surdopedičky absolvoval relatívne skoro, v 13 a pol mesiaci a zákrok mu, našťastie, pomohol. Od tej chvíle reaguje na zvuky veľmi dobre.
„Nenechajte sa odradiť a nezostávajte uzatvorení vo svojej bubline.“ Mira Zemanová
„Každému, kto to potrebuje, kochleárnu implantáciu vrelo odporúčam,“ konštatuje dnes Mira, podľa ktorej je však rovnako dôležitá aj priebežná sluchová výchova a logopédia. „Neviem si predstaviť, že pri tom, aký malý je, živé striebro, by ešte vôbec nepočul alebo počul len trochu. Neviem si predstaviť, aký komunikačný kanál by sme s ním nakoniec mali. Lebo on tým, že nebol ani na očný kontakt, nevnímal moc ani posunky, hoci s ním posunkujeme od pol roka veku. Zakaždým som ho musela odchytiť a otočiť a vyslovene mu do tváre ukazovať, čo chcem,“ približuje mladá Bratislavčanka, ktorá všetkým v podobnej situácii radí jedno: „Netreba čakať a netreba sa nechať odbiť. Keď jedno pracovisko nechce, nevie, má výhovorky, stále je možné navštíviť druhé a stále je možné ísť aj do Čiech. Nenechajte sa odradiť a nezostávajte uzatvorení vo svojej bubline,“ odkazuje rodičom detí s poruchou sluchu.
Mohla za to genetika
Za Peťkov hendikep mohla nakoniec genetika. „Z testov nám napokon vyšlo, že sme, žiaľ, obidvaja nositeľmi patogénu konexín 26. Zdravé dieťa má vo vnútornom slimáčiku (kochlei) vlásočnice, ktoré prenášajú zvukový signál. Tento patogén, potvora, však tieto vlásočnice likviduje, takže v Peťkových uškách vlastne nemá čo ten signál prenášať,“ približuje Mira. Dnes však Peťko počuje veľmi dobre, na poslednej audiometrii mu namerali dokonca 10 až 15 decibelov. „Počuje asi aj lepšie ako ja,“ smeje sa mamička, ktorej malý chlapček, aby toho nebolo málo, je popri poruche sluchu tiež v diagnostike na ľahkú formu autizmu.
