V pionierskom tábore ho zobudili tanky a lietadlá. Štefan neušiel na Západ a nikdy to neoľutoval

Viceprimátorom Nových Zámkov

Prvé informácie o tom, že sa niečo deje, mal z médií. Správy sa veľmi rýchlo šírili a prvá demonštrácia, na ktorej sa zúčastnil aj on, bola v Nových Zámkoch už 19. novembra 1989. Stal sa spoluzakladateľom Učiteľského fóra. Bola to organizácia, ktorá sa týkala učiteľov a formulovali sa v nej požiadavky pre oblasť výchovy a vzdelávania. Pôsobil v nej dva roky. 

Do prvých slobodných komunálnych volieb ho ako nestraníckeho kandidáta navrhli známi a kolegovia. Bol zvolený s druhým najvyšším počtom hlasov a stal sa poslancom a viceprimátorom mesta Nové Zámky. Vo funkcii viceprimátora pôsobil štyri roky, občanov mesta ako poslanec zastupiteľstva zastupoval štyri volebné obdobia. 

V deväťdesiatych rokoch bol spoluzakladateľom obnovenej Demokratickej strany. Intenzívne sa podieľal na činnosti občianskeho združenia SKOI (Stála konferencia občianskeho inštitútu). Spoluorganizoval diskusné stretnutia politikov, spisovateľov a ďalších intelektuálov Slovenska s cieľom udržania demokracie proti snahám o jej demontáž silnejúcim mečiarizmom. V roku 1998 táto snaha vyvrcholila Štefanovou účasťou na spoločnej celoštátnej kandidátke demokratických síl združených v SDK (Slovenská demokratická koalícia). Táto koalícia sa po voľbách 1998 stala základom demokratického a európskeho smerovania Slovenskej republiky. 

Dnes je na dôchodku a ostatných tridsať rokov vníma cez optiku dnešných dní. Udialo sa veľa dobrých vecí, mnohé z ideálov spred tridsiatych rokov sa však naplniť nepodarilo. Je to zrejme  spôsobené jednak ľudským faktorom a jednak objektívnymi okolnosťami prirodzenej evolúcie. „Ak sa však chceme pohnúť dopredu, každý musí začať sám od seba“, uzatvoril rozprávanie pamätník. 

Článok bol vydaný v spolupráci s Post Bellum. Autori: Martin Rodák, Juraj Lang