V pionierskom tábore ho zobudili tanky a lietadlá. Štefan neušiel na Západ a nikdy to neoľutoval
Bývalý viceprimátor Nových Zámkov Štefan Prónay bol kedysi vášnivým športovcom. Jeho aktivity v zápase s mečiarizmom vyústili do Štefanovej účasti na spoločnej celoštátnej kandidátke demokratických síl.
V rámci jednotnej klasifikácie športov boli presne dané výkony a výkonnostné triedy. Ak športovec dosahoval prepísané výkonnostné parametre, dostal športové štipendium. Pamätníkovi sa to podarilo, mal prvú výkonnostnú triedu a teda aj nárok na štipendium.
Pravidelne chodil na medzinárodné súťaže do Maďarska či NDR (východné Nemecko). Každá súťaž s dobrým výsledkom bola pre neho osobným úspechom. O svojich úspechoch však hovorí skromne: „Pre mňa boli moje úspechy vždy míľniky, ale z hľadiska (športovej) histórie sú zanedbateľné“.
Učiteľ, vojak, športovec
Na novozámocké Gymnázium nastúpil ako stredoškolský učiteľ v roku 1974. Po mesiaci však nastúpil na povinnú vojenskú službu do Armádneho strediska vrcholového športu v Banskej Bystrici. Uniforma nebola povinná, vojaci – športovci bývali v hoteli Dukla na Štiavničkách a ich jedinou činnosťou bolo športovanie. Pamätník pretekal za klub Dukla Banská Bystrica. Súťažilo sa od jari do jesene. Až tesne pred odchodom do civilu zložil dôstojnícke skúšky. Mal aj svoje atletické a trénerské vzory, počas jeho kariéry ho trénovali odborníci Pavol Glesk, Ivan Lacko i Ivan Čierny. Štefan pretekal až do svojej štyridsiatky, popri tom robil trénera.
V osemdesiatych rokoch bol spoluzakladateľom neoficiálneho kultúrneho spolku Pentagonály, kde sa zaoberali dielami českých, poľských, maďarských avantgardných spisovateľov. Diskutovalo sa o rôznych témach, myšlienky Charty77 nevynímajúc. S nádejou sledoval blížiace sa zmeny, napr. Sviečkovú demonštráciu. Mal vedomosť o lokálnych aktivitách, napríklad Púť na kalváriu v Nitre alebo Studnička pri Bardoňove. Sám sa však týchto akcií nezúčastňoval. Členom KSČ nebol, na novozámockom Gymnáziu pôsobil do roku 1990.
