V pionierskom tábore ho zobudili tanky a lietadlá. Štefan neušiel na Západ a nikdy to neoľutoval

Počas invázie sa strachoval o rodinu

Na Strednej všeobecno-vzdelávacej škole (dnešné Gymnázium) študoval do roku 1968. Uvoľnenie politickej situácie bolo cítiť. Udalosti pozorne sledoval: „Boli sme v obraze a ako osemnásťroční sme boli aj patrične revolučne naladení“. V tom čase začali vydávať kritický školský časopis. Zmaturoval v máji a bol prijatý na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Počas toho leta mal dostatok času venovať sa športu. V lete 1968 bol v pionierskom tábore ako športový vedúci na Oravskej priehrade. Počas tohto pobytu odcestoval do Čiech do Dobrušky, kde sa zúčastnil pretekov prekážkového trojboja.

Do pionierskeho tábora sa vrátil 19. augusta a 21. augusta sa už zobudili do hluku lietadiel a tankov, lebo tadiaľ vchádzali okupačné vojská z Poľska do Československa. Vnímal chaos a cítil strach. Strach mal najmä z toho, že nemal žiadne informácie o svojej rodine. Brat bol technológom v atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice a bol práve na stáži v Sovietskom zväze. Sestra bola vydatá a žila so svojím manželom vo Švajčiarsku. V čase vpádu okupačných vojsk štátov Varšavskej zmluvy sa jeho rodičia práve nachádzali u nich na návšteve v Zürichu. Pamätníkovi sa podarilo vrátiť domov až o štyri dni, keďže cesty boli málo prejazdné kvôli okupačným armádam. Po návrate do Nových Zámkov videl na námestí tanky.

O emigrácii neuvažoval napriek tomu, že by u sestry vo Švajčiarsku mal o zázemie postarané. Nikto ho na emigráciu nenahováral a ani neodhováral. Jeho najlepší priateľ, s ktorým spoločne zdieľal aj vysokoškolskú internátnu izbu, však emigroval - najprv do Nemecka a potom ďalej do Spojených štátov amerických. Pamätník sa rozhodol zostať: „Možno, že keby som odišiel, moja životná púť je celkom iná, ale ja som sa vedome takto rozhodol a nikdy som to neoľutoval. To je to podstatné“. 

Úspechy v prvej lige 

V roku 1968 celý september brigádoval, aby získal nárok na internát. Brigáda sa konala na stavbe nových internátov v Mlynskej doline. Kvôli vpádu vojsk Varšavskej zmluvy sa zápis do prvého ročníka konal až koncom októbra. Na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v rokoch 1968 až 1974 študoval matematiku a chémiu. Popri tom sa v roku 1972 zapísal na Fakultu telesnej výchovy a športu na štúdium trénerstva. Toto štúdium ukončil v roku 1976. Popri štúdiu, samozrejme, športoval a pretekal za bratislavský klub Slávia, čo bola Prvá liga. Slávia bola jedným z najlepších klubov v Československu vrátane odborného zázemia trénerov. V roku 1973 sa s klubom Slávie dostal na súťaž do Belgicka, čo bola jeho prvá cesta do tzv. kapitalistickej cudziny. V prekážkovom behu skončil na druhom mieste.