V pionierskom tábore ho zobudili tanky a lietadlá. Štefan neušiel na Západ a nikdy to neoľutoval
Bývalý viceprimátor Nových Zámkov Štefan Prónay bol kedysi vášnivým športovcom. Jeho aktivity v zápase s mečiarizmom vyústili do Štefanovej účasti na spoločnej celoštátnej kandidátke demokratických síl.
Revolučné udalosti v Maďarsku v roku 1956 intenzívne vnímali. Násilné potlačenie povstania považovali za ďalšiu facku a opäť za potvrdenie toho, že sa netreba veľmi angažovať, lebo silnejší nakoniec vždy umlčí slabšieho.
V roku 1957 mohol ísť na Prvé sväté prijímanie, hoci rodina často nechodila do kostola. Výnimkou bola mama, ktorá ho navštevovala každé ráno o piatej. Starší brat Pavol v tom čase chodil na vysokú školu pod názvom Vysoké učení technické v Brne. Tu odmietol chodiť na prednášky a skúšku z marxizmu-leninizmu, za čo mu bolo prerušené štúdium. Rok strávil prácou v bani v Ostrave. Po roku sa do Brna vrátil a vysokú školu dokončil.
Plávanie vymenil za atletiku
Pamätník bol členom pionierskej organizácie, v rámci ktorej navštevoval rôzne záujmové krúžky ako fotografovanie či telovýchovný krúžok. Rád športoval, a keď sa v roku 1963 otvorila v Nových Zámkoch krytá plaváreň, začal šesťkrát v týždni trénovať plávanie. Dialo sa to v rámci Telovýchovnej jednoty, avšak súťaží bolo málo. To sa stalo aj jedným z dôvodov, prečo nakoniec v roku 1966 prešiel od plávania k atletike. Počas štúdia na strednej škole venoval atletike veľa času, keďže okrem tréningov bolo aj nepomerne viac súťaží ako v plávaní.
„To, čo ma šport naučil, je pravidelnosť a systematickosť. Bol som od trinástich rokov zvyknutý na každodennú dvojhodinovú tréningovú prácu. Človeka to naučí, aj keď to znie paradoxne, skromnosti a prijímať porážky“, hovoril. Porážky v športe ho motivovali k tomu, aby sa neustále zlepšoval. Z atletických disciplín sa mu najviac páčili šprinty a beh cez prekážky. Nakoniec zostal pri prekážkach. Zúčastňoval sa pravidelných súťaží družstiev podľa vekových kategórií, ako aj individuálnych majstrovstiev okresu, kraja, ako aj celoštátnych súťaží.
Pretekalo sa aj na tzv. mítingoch na celoštátnej úrovni, ktoré sa pravidelne usporadúvali pri rôznych príležitostiach. Pre pamätníka sú nezabudnuteľné jeho prvé majstrovstvá na krajskej úrovni. Tieto si cení zo všetkých svojich úspešných súťaží najviac: „Sú pre mňa nezabudnuteľné nie preto, že som vyhral, ale preto, že na týchto pretekoch bol prvýkrát môj otec aj strýko, ktorí ma videli pretekať. Pre mňa to bolo veľmi dôležité, že sedeli na tribúne a videli, že som naozaj vyhral. Bola to pre mňa obrovská satisfakcia, že aspoň aj otec vidí, čo robím“, spomínal. V júni 1968 sa po víťazstve družstiev v atletickom viacboji na celoštátnej úrovni v Šumperku dostal na medzinárodnú súťaž socialistických krajín s názvom Družba. Získal 2. miesto.
