V pionierskom tábore ho zobudili tanky a lietadlá. Štefan neušiel na Západ a nikdy to neoľutoval

Stará mama sa bála, že ju vysťahujú

Po oslobodení v roku 1945 sa starý otec stal nakrátko prvým povojnovým starostom mesta Nové Zámky. Bol zakladateľom Demokratickej strany v Nových Zámkoch a ako prvý občan mesta osobne vítal osloboditeľov. V ďalšom období po roku 1946 sa však už v politike neangažoval.  

Obnovenie Československa vnímali pozitívne, boli radi, že môžu opäť normálne žiť a že otec má prácu. Krátko po vojne sa z ruského zajatia vrátil aj matkin švagor. Okrem krátkej epizódy, počas ktorej bol starý otec starostom mesta, sa rodina politicky neangažovala. Rodičia a aj starí rodičia boli politicky aj národnostne nevyhranení. V rámci rodinnej histórie sa traduje, že starej mame z maminej strany, ktorá nevedela slovensky, počas povojnovej silnej reslovakizácie hrozilo presídlenie do Maďarska. Preto dva roky nevyšla z domu, aby nebola odsunutá v rámci výmeny obyvateľstva. Nakoniec využila možnosť podpísať dokument (ktorý sa dodnes zachoval), že slovenčinu ovláda slovom aj písmom. Nebola to pravda, ale odvtedy im už režim dal pokoj.

Detstvo v socializme 

Vo februári 1948 došlo komunistickým pučom k zmene demokratického zriadenia na totalitný komunistický režim. Ani v tomto období sa rodina neangažovala, so zmenou sa zmierila. Zobrali to ako fakt: „Niečo sa hore zmenilo, prišli iní páni“. Otec zostal naďalej pracovať v banke. Najviac sa zmena dotkla zrejme dedka, ktorý prestal pracovať ako notár. Zostal na Mestskom úrade ako odborný zamestnanec. 

Pamätník mal bezstarostné detstvo. Vyrastal v dobrých, hoci skromných podmienkach. Rodina nebola bohatá a ani chudobná, súrodenci študovali na vysokých školách. Rodičia sa neangažovali a predchádzajúce životné skúsenosti v nich utvrdili tento postoj. „Nemiešajte sa do vecí, pretože vždy sa na to doplatí“, spomínal pamätník. Politické procesy sledovali, doma sa o situácii rozprávali, na verejnosti však nikdy. Životná filozofia prežitia: „Každý, kto vytŕča, dostane po hlave“ pretrvala v rodine až do roku 1989.

V rokoch 1957 až 1965 chodil na základnú školu „Flengerku“ v Nových Zámkoch. Škola sa nachádza neďaleko synagógy a jeho najlepším kamarátom bol židovský chlapec Vili Knopfler. Knopflerovci však v roku 1958 emigrovali do Ameriky a usadili sa v New Yorku. Ďalší blízky kamarát Ferdi Quitt emigroval v roku 1964 do Izraela.