Edita bola v prvom transporte do Osvienčimu: Neviem, prečo ľudia nechápu, že vo vojne niet víťaza
Edita Grosman bola dievčaťom z prvého transportu žien a dievčat, ktorý bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade. Prečítajte si jej životný príbeh.
Krátko nato bola kniha stiahnutá z trhu a zvyšný nepredaný náklad zlikvidovali. Onedlho - v roku 1969 - vyšla v Izraeli (hebrejsky), o rok neskôr v New Yorku (anglicky), v roku 1972 ju vydal INDEX - Spoločnosť pre československú literatúru v zahraničí v Kolíne (česky). Sám autor o Neveste povedal: „Zo všetkého, čo som kedy napísal, mám najradšej Nevestu, aj keď sa o nej ani zďaleka nehovorilo a nenapísalo toľko, ako o Obchode na korze.“
Na život s Ladislavom spomínala jeho manželka vo veľmi dobrej nálade. Podľa nej rozumel jej duši, ale nebol veľmi praktický človek. V pamäti sa jej napríklad vynára príhoda, ako domov priviedol návštevu a oznámil jej to len pár hodín dopredu. Ako návšteva im mal prísť jeden manželský pár a oni boli doma traja. Napriek tomu, že v ten deň stála v rade na mäso, mala len štyri kotlety. Nezostalo jej tak nič iné, než presvedčiť syna, aby pred návštevou povedal, že už jedol. Musela mu za to sľúbiť, že nabudúce mu dá dve kotlety. Podobných vtipných príhod s ním zažila veľa. Podľa jej slov mali veľmi šťastné manželstvo.
Dôležitý odkaz
Po vstupe okupačných vojsk do Československa sa rozhodli v septembri 1968 emigrovať. Najskôr žili vo Viedni a nevedeli sa rozhodnúť, kam ísť. Laco jej povedal: „Editka, ja už nechcem baliť kufre a myslím, že z Izraela nás nikto nevyhodí, poďme tam.“ Tu aj dožili spoločný život. Ladislav Grosman zomrel v roku 1981. Edita žila až do svojej smrti v kanadskom Toronte.
Do smrti nerozumela rastúcemu rasizmu, antisemitizmu a extrémizmu. „Ja neviem, čo v tých ľuďoch je. Ja neviem, prečo sa nepoučili. Neviem, prečo nechápu, že neexistuje vo vojne víťaz.“ Nerozumie, ako mohli ľudia poslať svojich vlastných priateľov, susedov a známych na smrť.
Zároveň dodáva, ako ľudia, ktorí sa z vojny a z táborov už nikdy nevrátili, mohli slovenskému národu pomôcť: „Koľko mladých, detí odišlo zo Slovenska, ktorí keby vyrástli, by boli veľkí umelci a vyzdvihli ten národ do výšky? Alebo lekári, ktorí by vynašli lieky proti rakovine, alebo proti Alzheimeru? Slováci si vlastných lekárov a umelcov poslali do plynu. Svoju vlastnú budúcnosť, krásnu budúcnosť si poslali do plynu.“
Pani Edita Grosman zomrela 31. júla 2020 v Toronte vo veku 96 rokov. Slovensko poslednýkrát navštívila tri roky pred smrťou.
