Doma by som zošalela, priznáva pani Mária. Unikátna kaviareň vracia seniorom chuť do života
Robia čokoľvek, čo treba, a sú vďační, že môžu.
Hoci už nemusia robiť, seniori sa čoraz častejšie objavujú na rôznych pracovných miestach. Niet divu, mnohí z nich si chcú niečo privyrobiť k dôchodku. Kaviareň Stará škola v centre Prahy ich podporila naozaj nevídaným spôsobom. Zamestnáva totiž iba nich.
„Doma by som zošalela,“ povedala pre iDnes.cz jedna zo zamestnankýň kaviarne Stará škola, pani Mária, ktorá kedysi pracovala pre rakúsku šľachtu. „Dlho som bez úspechu rozposielala životopisy, teraz mám zasa chuť do života,“ dodala. Mária spolu s ďalšími zamestnancami kaviarne patrí ku generácii, ktorá naplno zažila krutosť socializmu, jeho následný pád a nasledujúcu dekádu, ktorá im pripadala ako zázrak - bola pre nich plná dosiaľ nevídaných možností. A hoci už majú úctyhodný vek, úplne zastaviť sa im ešte nechce.
Časom to ľudia prijmú
To, že kávu zákazníkom prinesie starý muž alebo pokladňu obsluhuje dáma v rokoch, niekto považuje za zvláštne, časom to však ľudia prijmú, myslí si pani Hana, ktorá v 90. rokoch pracovala v banke. Čoskoro bude mať sedemdesiatku, preto je už niekoľko rokov na dôchodku. Svieža seniorka doma neobsedí, takže sa radšej vrátila do práce a robí v kaviarni neďaleko známeho pražského obchodného centra.
Zamestnanci tam nielen obsluhujú, ale aj pečú koláče a torty, pripravujú obložené chlebíčky, varia a servírujú kávu. Nezisková organizácia Elpida, ktorá kaviareň založila, chce takto docieliť, aby táto veková kategória bola naďalej sebavedomou, rešpektovanou a samozrejmou súčasťou spoločnosti.
Stačí krátka návšteva kaviarne a vytratia sa všetky útočné predstavy o seniorskej generácii a reči, že ľudia nad šesťdesiat nie sú schopní ani ochotní sa niečo nové naučiť, nezvládajú robiť, na čo nie sú zvyknutí, ak sa im niečo nezdá, frflú a nanajvýš tak obchádzajú zľavy v supermarketoch.
Nové výzvy
„Robím, čokoľvek treba. Upiekla som už niekoľko zákuskov, ktoré sa dali do predaja a hostia si ich kupovali, čo ma fascinuje. Keď pečiete doma, všetci to berú ako samozrejmosť, nanajvýš vás niekto z rodiny pochváli. Ale tu niečo upečiem a niekto si to kúpi! Neuveriteľné,“ smeje sa pani Jaroslava, ktorá pôvodne pracovala ako hodinárka a posledných 14 rokov je v penzii.
