Každý deň sa modlí, aby niečo ulovil. Dvadsať rokov žije sám na Sibíri, kde je aj mínus 70 stupňov Celzia
K ľuďom sa vrátiť nemieni.
Keď mu zásoby dôjdu, musí absolvovať päťhodinovú prechádzku do najbližšej dediny, v ktorej je obchod. Tú môže ale absolvovať len v teplejšom období počas jarných a letných mesiacov. Aj vtedy mu ale ide o život. S teplom totiž neprichádzajú len lesné plody, ale aj medvede, ktoré stretáva veľmi často.
Nestratil ľudskosť
„Nevšímajú si ma, asi majú dosť jedla,“ priznal Samuil, ktorý peniaze na jedlo získava vďaka tomu, že v dedine raz za čas predá ručne vyrobené metly. Za zisk si potom kúpi múku, z ktorej si pečie chlieb, ktorý je preňho najväčšou lahôdkou.
Aj keď Samuil nemá veľa jedla, vždy sa podelí so svojimi jedinými priateľmi – psami, ktoré mu robia spoločnosť a ktorým rád hrá na svojej harmonike. Filmári, ktorí o 70-ročnom divochovi natočili krátke videá, priznali, že hoci Samuil žije v divočine, nestratil svoju ľudskosť. Keď mu filmári doniesli solárne panely, vďaka ktorým mal po rokoch v chatrči prvýkrát elektrinu, neskrýval dojatie.
„Moji milovaní priatelia,“ povedal filmárom, ktorých rozosmial tým, že sa vďaka elektrine cíti ako vo veľkomeste. „Je to ako mágia, môžem svietiť celý deň! Teraz snívam o kúpe televízora,“ odkázal s humorom muž z divočiny.
