Meteorologička Miriam Jarošová: Okrem tornáda môže u nás spôsobiť veľké škody aj bosorka
So známou meteorologičkou sme sa stretli počas horúčav.
Ale predsa len máte asi nejaké všeobecné, základné rady, ako sa máme stavať k počasiu a predpovediam?
V každom prípade počasie treba rešpektovať, nepodceňovať ho a používať zdravý rozum. Príroda má svoje pravidlá a silu a nemyslime si, že sme majstri sveta lebo máme v mobiloch aplikácie, s ktorými nás nemôže nič prekvapiť. Sú veci, o ktorých veľa vieme, dokážeme ich zmerať a predsa nikdy nedokážeme na sto percent predpovedať, kde presne a s akou intenzitou sa nejaký extrém v počasí vyskytne.
Obozretní, teraz v lete by mali byť predovšetkým turisti v horách, kde sa tak ľahko úkryt pred búrkou nenájde...
Naši predkovia sa riadili pravidlom, že na turistiku sa vychádza skoro ráno, niekedy dokonca už za brieždenia. Okolo obeda dosiahli cieľ a hneď popoludní sa už vracali naspäť do doliny. To isté vám poradia aj horskí vodcovia, že za horúceho počasia sa treba zo skál dostať dole čo najskôr. Lenže dnešní dovolenkári si ráno radi pospia a do hôr pokojne vyrazia až okolo deviatej, desiatej. A to je už strašne neskoro. Pretože lokálne búrky v horách sú veľmi nebezpečné a keď udrú, pre človeka sa končievajú fatálne.
S akou presnosťou dnes dokážeme predpovedať počasie?
Prognózy na 24 hodín dnes pripravujeme s veľmi vysokou presnosťou. Je to okolo 96 percent! A dokonca aj pri predpovediach na dva dni dopredu sa pohybujeme už na viac ako 80 percentách. Samozrejme, čím dlhšie obdobie predpovedáme, tým je predpoveď horšia, menej presná.
Čo nás čaká v blízkej budúcnosti? Aké prognózy prevládajú pre náš stredoeurópsky región? Budú bežné štyridsiatky, budú nás trápiť extrémne suchá, bude v roku 2100 siahať púšť až po Banskú Štiavnicu...?
Tak toto sú otázky pre klimatológov. Ja však môžem povedať, že také letá, aké zažívame práve teraz, teda s prúdením veľmi teplého vzduchu, ktorý zvyšuje pocit dusna, budú častejšie. A stále častejšie sa bude aj v zimných mesiacoch objavovať skôr dážď ako sneh a to až do 600-700 metrov nadmorskej výšky, pretože nie je predpoklad, že by sa niekde vytvorila súvislá, dlhotrvajúca oblasť so zatečeným studeným vzduchom. Ak sa objaví nejaké sneženie, tak to bude ťažký mokrý sneh, ktorý sa veľmi rýchlo roztopí. To ale neznamená, že vpády studeného vzduchu vôbec nezažijeme, tie sa, samozrejme aj u nás krátkodobo objavovať budú a občas nás možno prekvapí aj intenzívnejšie sneženie.
Extrémy sa nám nevyhnú, či už pri úhrne zrážok, vetre či teplotách vzduchu. Čaká nás zároveň počasie veľmi premenlivé. Žiaľ, nemáme to dobre rozohrané s tou našou atmosférou a čím skôr sa na to spoločnosť pripraví, tým menej ústupkov voči vlastnému pohodliu budeme musieť urobiť.
Teraz otázka za všetkých pochybovačov: Nie sú takéto zmeny v počasí prirodzené? Naši rodičia stále spomínajú, aké iné bolo počasie keď boli mladí, to isté oni počúvali od prarodičov a dnes to hovoríme my, našim deťom. Z generácie na generáciu, vždy nejakú zmenu pozorujeme...
Samozrejme, podmienky na našej planéte sa menia, vyvíjajú, ale to, akým spôsobom dnes človek využíva zem, koľko znečisťujúcich látok do vzduchu dáva, to už má rozhodujúci vplyv na to, ako sa chová atmosféra. A teda aj na to, aké máme počasie. Toto nehovorím ja, ale odborníci, ktorí klimatické zmeny dlhodobo sledujú, rovnako odborníci na ľadovce, na hydrosféru i mnohí ďalší.
