Meteorologička Miriam Jarošová: Okrem tornáda môže u nás spôsobiť veľké škody aj bosorka
So známou meteorologičkou sme sa stretli počas horúčav.
Merania meteorologických javov sa robia zhruba 100 rokov, dnes sa píše rok 2024. Je obdobie takýchto meraní skutočne výpovedné a môžeme na ich základe robiť vážne závery?
U nás, v Hurbanove sa merajú hodnoty v počasí už 150 rokov! Máme jednu z najstarších staníc v Európe. Zdá sa Vám to krátke obdobie? Tá búdka v Hurbanove sa za celé dlhé roky vôbec nezmenila, stojí stále na tom istom mieste a nič nemôže mať výpovednejšiu hodnotu ako výsledky jej meraní. Klimatický normál funguje na obdobie 30 rokov. Takéto obdobie má už naozaj významnú výpovednú hodnotu, podľa ktorej vieme povedať, ako sa vyvíjajú jednotlivé meteorologické prvky na konkrétnom mieste. Ja ako odborníčka vám môžem zodpovedne povedať, že 150 rokov pravidelných meraní je neskutočne veľa!
Ktorý extrém v počasí Vás osobne najviac prekvapuje alebo fascinuje?
Ako rýchlo sa dokáže vytvoriť silná búrka, aké enormné množstvá vody prinesie a ako rýchlo sa zasa rozplynie. V jednej chvíli nemáme na radare nič, potom zrazu niečo niekde narastie, v krátkom časovom úseku sa to zleje na zem a už toho zasa niet. Celý proces niekedy netrvá dlhšie ako hodinu, dve. To sú pre mňa fascinujúce javy.
My, laici v súčasnosti dosť riešime saharský piesok nad nami, biele clony na oblohe, zaprášené okná a autá. Musíme si na tento úkaz zvyknúť? Neskončí sa to zasa niekedy?
Saharský piesok nad Európou, ktorý sa dokáže dostať pri silnom prúdení až na sever kontinentu, nie je nič nové. On tu vždy bol, niekedy v menšej intenzite, inokedy častejšie. Len sme nevedeli, čo to na nás z oblohy padá. Moderné meteorologické zariadenia dnes dokážu s veľkou presnosťou odsledovať, deje a pohyby v atmosfére a informácie z minúty na minútu prinášať. Tak sa dostal aj saharský piesok do našich predpovedí a inak to nebude. Zaprášené autá budeme umývať naďalej.
Podobné je to s tornádami. Keď sa zopárkrát prehnali nad stredoeurópskou oblasťou, dozvedeli sme sa, že tu vždy boli. Naozaj boli?
Samozrejme, že boli. Prvé tornádo, ktoré sa zaregistrovalo v našich zemepisných šírkach sa spomína už v Kozmasovej kronike. A pravdou je, že práve silné búrky, ktoré sa u nás začali objavovať, budú niesť v sebe aj potenciál vytvárať tornáda. Ale treba povedať, že sú tu dve veci, ktoré mnohým ľuďom splývajú dohromady. Jedno je tornádo, ktoré vždy súvisí s mohutnou búrkovou oblačnosťou a potom je tu jav, ktorému ľudovo hovoríme bosorka. Ten zasa vzniká v dôsledku prehriatia podkladu. Určite ste už niekedy niekde zaregistrovali, napríklad nad strniskom, že sa zrazu objavil vzdušný vír a strhol so sebou všetko z okolia. Z času na čas sa niekomu podarí tento úkaz aj nasnímať a pošle nám ho ako dôkaz, že danou lokalitou sa prehnalo tornádo. Keď my potom skonštatujeme, že v tejto oblasti a v danom čase neboli podmienky na vytvorenie tornáda, tak nám ľudia často neveria.
