Keď získala zlato, odsúdila okupáciu. Československá legenda sa potom musela živiť ako upratovačka

V októbri 1968 začala v ďalekom Mexico City letná olympiáda. Výprava 121 športovcov z Československa vtedy získala sedem zlatých, dve strieborné a štyri bronzové medaily, a to len dva mesiace po augustovej okupácii vojsk Varšavskej zmluvy. Tou najväčšou víťazkou sa na mexickej olympiáde stala gymnastka Věra Čáslavská, ktorá pred miliónmi divákov na celom svete dala najavo nesúhlas s okupáciou Československa.

Tichý protest v priamom prenose

Věra Čáslavská prišla do Mexika ako hviezda minulých hier v Tokiu, kde získala tri zlaté medaily. O štyri roky neskôr svoju bilanciu ešte o jedno zlato vylepšila. Chcela aspoň na diaľku urobiť radosť fanúšikom v okupovanej krajine a ako priznala, bola pred viacbojom veľmi nervózna. „Boli to veľké preteky nervov. Naozaj, ja som nezažila vo svojom živote nič horšie. Keď som nastupovala na posledné náradie, tak som si hovorila: ‚Dievča, keď si to vybojovala, tak to musíš už dobojovať, to posledné náradie'. A videla som tam vence s čečinou, jednoducho to všetko. Všetky momenty som mala na mysli, a preto som chcela hrozne zabojovať,“ spomínala Čáslavská pre Radiožurnál.

Kým gymnastky zo Sovietskeho zväzu domáce publikum často vypískalo, Čáslavská ich uchvátila, pretože si k svojej zostave vybrala tradičnú mexickú hudbu. Podľa BBC bolo na olympiáde množstvo východoeurópskych rozhodcov, ktorí dodatočne pridávali body sovietskym gymnastkám, aj keď neboli tak dobré ako Čáslavská. O zlato sa tak nakoniec musela deliť so sovietskou gymnastkou Larisou Petrikovou. Keď stáli na najvyššom stupni víťaziek, v hale začala hrať hymna Sovietskeho zväzu. V tom nastal moment, o ktorom ďalšie dni písal celý svet. Gymnastka z Československa sklonila hlavu a odvrátila tvár.

Nevesta Mexika

„Keď odzneli prvé akordy Sovietskej hymny, tak mi ihneď naskočila husia koža. To som videla všetko – tie tanky a ako sme museli v pozore stáť, a tak, keď jednoducho odzneli tie tóny, tak ja úplne ostentatívne, to vyšlo z duše, to vyšlo zo mňa, som od tej vlajky odklonila hlavu a ešte som sa pozerala do zeme, akože tú vlajku ignorujem,“ rozprávala Věra Čáslavská v projekte Príbehy 20. storočia.