Keď získala zlato, odsúdila okupáciu. Československá legenda sa potom musela živiť ako upratovačka
Věra Čáslavská sa zapísala do histórie nielen vďaka svojmu talentu, ale aj demokratickým postojom počas totalitného režimu.
Čáslavskú totiž okupácia zastihla na sústredení. „O tretej ráno kričali pod oknami vedúci sokolovne, že nás napadli Rusáci. Hovorila som si, že sa zbláznil, že o tretej v noci vtipkuje, ale sadla som na bicykel a išla na námestie. Tam som uvidela tanky a povedala som si, že ak nás pustí na olympiádu, budem robiť všetko, aby tá naša vlajka bola vyššie ako tá sovietska,“ vysvetlila pôvod svojho tichého protestu.
Celý demokratický svet ju za toto gesto nosil na rukách. Okrem toho boli olympijské hry pre ňu nielen veľkým športovým momentom, ale aj osobným. V Mexiku sa deň pred koncom olympiády vydala za reprezentanta v behu, Jozefa Odložila. „Jej svadbu Mexičania prijali s obrovským nadšením, zaplnili nielen kostol, kde svadba prebiehala, ale aj celé námestie. Čáslavskú ľudia zbožňovali, bola ich hrdinka,“ vysvetlil historik František Kolář.
Zakázali jej robiť aj upratovačku
Věra Čáslavská sa podľa mexického veľvyslanca Pabla Maceda stala vďaka svojej kráse, láskavosti a obrovskému talentu nevestou Mexika. Pri návrate ju na letisku vítali s kvetmi československí predstavitelia a prezident Svoboda ju osobne prijal na Pražskom hrade. O rok neskôr však bolo všetko inak.
Čáslavská, ktorá podpísala dokument Dvetisíc slov, považovala okupáciu za národnú potupu. Krátko po triumfálnom návrate do Československa ju čakali výsluchy Štátnej bezpečnosti, a keď aj napriek nátlaku odmietla odvolať svoj podpis pod manifestom Dvetisíc slov, upadla do nemilosti.
Neodpustili jej štyri veci
Nadanej gymnastke na nasledujúcich dvadsať rokov zakázali viesť normálny život. Normalizačný režim jej neodpustil štyri veci: „To, že som neodvolala podpis vyhlásenia Dvetisíc slov, v Mexiku som porazila reprezentantky okupantov, vydávala sa v kostole a na stupňoch víťazov odvrátila pri sovietskej hymne hlavu od okupantskej vlajky.“
Jej perzekúcia dosiahla dno absurdnosti v januári 1971, keď držiteľku 22 majstrovských titulov a ôsmich zlatých olympijských medailí vylúčila zo svojich radov Telovýchovná jednota Červená hviezda Strašnice z dôvodu „nedostatočnej spolupráce“.