Ako trojročný ešte nerozprával, no rodičia z Einsteina urobili génia. Pri výchove sa držali dvoch zásad
Albert Einstein nenávidel školu. Jeho rodičia ale vedeli, že to nie je preto, že by mal poruchu učenia.
Ešte ako trojročný nehovoril, ale ako 12-ročný už vedel vypočítať diferenciály a integrály. Ako je možné, že sa Albert Einstein stal géniom? Na túto otázku sa vedci snažia nájsť odpoveď už roky. Štúdia v prestížnom časopise Lancet z roku 1999 napríklad ukázala, že Einsteinovmu mozgu úplne chýbala jedna časť v prednom laloku, a tak mohla iná oblasť mozgu zaberať viac miesta.
V knihe „The Formula: Unlocking the Secrets to Raising Highly Successful Children“ ocenená novinárka Tatsha Robertsonová a ekonóm z Harvardu Ronald F. Ferguson neskúmali Einsteinov mozog, ale to, ako k jeho úspechu prispeli jeho rodičia a ich výchova. Prišli na to, že Einsteinovci sa pri výchove svojho syna držali dvoch zásad.
Podobní rodičia
V priebehu 15 rokov Robertsonová a Ferguson analyzovali 200 dospelých úspešných ľudí a ich rodičov. Ako uviedli pre CNBC, vo výskume objavili jasný vzorec.
„Prístupy, ktoré si osvojili rodičia tých detí, ktoré dosahovali dobré výsledky, mali skutočné a nápadné podobnosti, a to napriek značne rozdielnemu pôvodu a životným okolnostiam týchto rodičov,“ vysvetlila dvojica, podľa ktorej mali skúmaní rodičia osem rôznych rolí, ktorým dali rôzne názvy ako napríklad Fixátor, Odhaľovač, Filozof, Model, či Vyjednávač. Einsteinovi rodičia, Pauline a Hermann, boli podľa Robertsonovej obzvlášť zruční ako „vyjednávači“ a „odhaľovači“.
Vyjednávači
Rodičia „vyjednávači“ podporujú nezávislosť svojich detí, ale v prípade potreby vedia zasiahnuť. Pre deti vyjednávačov nie je nikdy možnosť s niečím skončiť. V roku 1884 mladý Einsten v závale hnevu hodil stoličku po svojom učiteľovi huslí, no jeho mama mu aj tak nedovolila skončiť. Zachovala sa ako pravý „vyjednávač“.
Článok pokračuje na ďalšej strane: