Myslela si, že padá slnko. Ženu, ktorá prežila Hirošimu, na zemi udržala sila niečoho väčšieho
94-ročná preživšia Chieko Kiriake. — Foto: Wikimedia Commons; Reprofoto BBC 2 - Atomic people
Ľudia hovorili, že tráva neporastie ďalších 75 rokov, no už na jar budúceho roka sa k nám vrátili vrabce, spomína aj po 79 rokoch.
„Môj Bože, čo sme to urobili?“ To bola prvá myšlienka kopilota Roberta Lewisa po tom, čo uvidel, akú skazu bomba spôsobila. Pred 79 rokmi americké letectvo zhodilo atómovú bombu na japonské mesto Hirošima, o tri dni neskôr aj na mesto Nagasaki a svet vtedy prvýkrát spoznal ničivú silu jadrových zbraní. Bomby zabili odhadom 200-tisíc ľudí a nespočetné množstvo ďalších doživotne zmrzačili. Tí, ktorí prežili, to opisovali ako druhý východ slnka v ten deň. „Zdalo sa mi, že spadlo slnko a prišlo mi zle,“spomína pre BBC dnes už 94-ročná preživšia Chieko Kiriake. V čase útoku mala 15 rokov a na ten deň nikdy nezabudla.
During the #Hiroshima#ICANAcademy live program, Kiriake Chieko shared how the Army Clothing Depot where her mother worked was filled with wounded and dead following the bombing. #Hibakusha Lee Jongkeun spoke of the discrimination and hardship faced due to his Korean background. pic.twitter.com/HNm3OPas2N
Bolo skoro ráno, no aj tak bolo už horúco. Pätnásťročná Chieko Kiriake bola v tom čase študentkou na strednej dievčenskej škole so starým vzdelávacím systémom a namiesto toho, aby dievčatá skutočne chodili do školy, museli pracovať v továrni. Práve si utierala pot z čela a hľadala nejaký tieň, kde by sa mohla schovať a keď to urobila, oblohu rozsvietilo oslepujúce svetlo. Myslela si, že z oblohy padá slnko.
Americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby nazvanej Little Boy (Malý chlapec) s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 15 000 ton TNT. Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta, v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu.
„Všetko bolo spálené. Ľudia chodili so spálenými šatami, so spálenými vlasmi. Ich tváre boli opuchnuté, až sa nedalo rozoznať, kto je kto. Ich pery boli tiež opuchnuté, príliš opuchnuté na to, aby mohli hovoriť. Ich koža začala opadávať, vyzeralo to, ako keby mali rukavice naruby, všetci boli čierni od blata a popola. Ako keby im z rúk viseli čierne morské riasy,“spomínala po 79 rokoch pre New York Times jedna z preživších. Chieko Kiriake mala obrovské šťastie.
