Prehodnotil svoj život. Šéfkuchár našich športovcov kašľal na zdravie, zobudil sa neschopný jediného pohybu
Jeho tvorbu ocenili už aj v zahraničí.
V čakárni Ján napokon odpadol a prebral sa až po mesiaci na Kramároch napojený na hadičky a prístroje a neschopný jediného pohybu. „Prvé, čo mi mozog signalizoval, bola autonehoda. Mama, ktorá pri mne trávila podstatnú časť môjho bezvedomia, hovorila nie – si chorý. Neoperovali ma vraj o päť minút dvanásť, ale päť minút po dvanástej. Vlastne bolo obrovské šťastie, že som odpadol priamo v nemocnici, lebo lekári mohli okamžite konať. Napriek tomu mi prvý týždeň nedávali žiadnu šancu na prežitie. Keď zo všetkých tých medicínskych lajstier zjednoduším diagnózu, išlo o generálny zápal celej nervovej sústavy,“ priblížil Ján. Na vine boli prechodené zápaly, o ktorých ani nevedel.
Pomohol mu až Ukrajinec Sergej
Lekári napriek veľkej snahe nedokázali Jána zápalu dlho zbaviť a aj keď všetky zákroky, ktoré podstúpil, dopadli dobre, zostali mu trvalé následky. Svojho času mal problém so zrakom a titánová platnička v hlave spôsobila, že z pravej strany dodnes veľmi zle počuje. Absolvoval si tiež sériu veľmi bolestivých odberov likvoru z chrbtice a náročné rehabilitácie, okrem iného aj pod taktovkou drsného Ukrajinca Sergeja. Ten na Jánovi nenechal nitku suchú, no nakoniec mu pomohol ako nikto pred ním. „Drezúra bola v jeho prípade slabé slovo. Dodnes počujem ten jeho krik s typickým prízvukom – ‚Jano, musíš! Si mladý chlap, dokážeš to. Poď!‘ Vzbudil vo mne také rozmýšľanie, že on je môj tréner a ja zranený ukrajinský hokejista. Neskutočne mi to pomohlo,“ priznáva Ján, ktorý sa spolu s jeho Sergejom krôčik po krôčiku rozhýbaval.
Keď sa však s vypätím síl dal konečne aspoň čiastočne dokopy, čakala ho ďalšia rana. Rozišla sa s ním totiž priateľka a on sa musel vrátiť k rodičom. Vďaka liečebnému pobytu v Kováčovej sa síce zbavil palice, no na návrat do plnohodnotného života to nestačilo, a tak si po ročnej maródke vybavil invalidný dôchodok. A v tej chvíli to prišlo. Aby sa doma nenudil, začal totiž maľovať.
„Dostal som od sestry akrylové farby, štetce a nejaké plátna. Spočiatku sa mi veľmi nechcelo, no potom som sa do toho predsa len pustil. Mojou prvou maľbou bol vlk, potom ryba, obraz som nazval Polčas rozpadu. Zadná časť je ešte celá, no z prednej ostáva iba kostra, lebo vpláva do zničenia,“ približuje Ján. Čo sa stalo potom, nik nečakal.
