Pani Leváková, muža vám Rusi zabili. Zabudnutý hrdina Jozef si kľakol pred tank a obetoval život
V osudný augustový deň bol na týždňovke a po práci si išiel kúpiť nové topánky.
Mária Leváková čosi upratovala na prízemí, keď je žandár zabúchal na okno a oznámil tú najhoršiu správu v živote. Jej manžel Jozef Levák si mal po práci ísť kúpiť topánky, no namiesto toho sa 21. augusta 1968 po štvrtej poobede pokúšal vo Zvolene zastaviť prechádzajúcu kolónu tankov gestom tichého odporu: kľakol si im do cesty. Pravdepodobne čakal, že vojak, ktorý ho riadil, nedokáže zabiť nevinného človeka, no to sa nestalo. Rozkaz veliteľa tanku znel jasne: „Pokračujeme!" Toto je príbeh zabudnutého slovenského hrdinu, ktorý sa nezľakol sovietskych okupantov.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/watch/?v=335906731153510
Skromná rodina
Mária stretla Jozefa, keď prišiel z Nových Zámkov do Slovenskej Ľupče, kde robili nábor do miestnej chemickej fabriky. „Tam sme sa spoznali. Vtedy som bola kočka, dnes som len kvočka,“ spomínala v rozhovore pre Denník N pani Mária, ktorá sa do Jozefa ihneď zamilovala. Bol to podľa nej fešák, s ktorým sa rýchlo postískali, v roku 1949 sa ako 18-ročná zaňho vydala a mali spolu štyri deti.
Jozef pracoval ako šofér vtedajších Pozemných stavieb a s manželkou mali čo robiť, aby uživili ich veľkú rodinu. O politiku sa veľmi nezaujímali, nemali čas a energiu. „Žili sme si jednoducho, skromne ako ostatní. Bolo treba robiť, tak sme sa venovali práci a deťom,“ hovorila otvorene. Hoci jej muž nebol dokonalý, bol to podľa nej normálny chlap, ktorý myslel v prvom rade na svoju rodinu. Každé ráno vozil autobusom väzňov na stavbu, potom presadol do tatrovky a vozil materiál a keď sa začalo stavať vo Zvolene, začal chodiť na týždňovky tam. Aj v ten osudný augustový deň bol na týždňovke a po práci si išiel kúpiť nové topánky.
Tank ho ťahal až k hotelu
Kolóna sovietskych tankov prechádzala námestím Zvolena o pol štvrtej poobede. Mesto bolo vtedy plné ľudí, vojakom nadávali a vyhrážali sa im, keď z davu náhle vystúpil tmavovlasý muž v saku a kľakol si pred tank. Oceľový kolos zastavil, zdalo sa, že vodič čaká na rozkaz a nikto v tej chvíli neveril, že by tank pokračoval ďalej. Jozef Levák si myslel, že ruských vojakov zastaví vlastným telom a že zabráni ďalšiemu postup vojenskej kolóny.
