Na čo ti je trúba, poď bojovať. Partizána Vladimíra zachránil zázrak, potom zahral generálovi Svobodovi
Vladimír Strmeň patrí medzi posledných žijúcich účastníkov SNP. Jeho životný príbeh stojí za pripomenutie.
„Po ukončení tohto výcviku nás zaradili do jednotky a bojovali sme pri Veľkých Bieliciach a hlavne na Turci,“ spomína partizán na neľahké časy. Nemci na nich útočili vo dne v noci. „Vždy v noci, ak niečo buchlo, hrklo, už vyleteli svetlice a už aj útočili na naše pozície. U nás pribúdali mŕtvi, pribúdali ranení, takže nebolo to nič Pán Boh vie čo. Ráno sme nevedeli, či dožijeme večera, a večer sme nevedeli, či dožijeme rána,“ hovorí.
Rozpútali peklo
Aj Vladimír mal namále. 14. októbra 1944 Nemci rozpútali peklo. Ako vraví, začali mínometnou paľbou na zákopy, pričom jedna z mín zabila dvoch partizánov a štyroch ťažko ranila – vrátane Vladimíra. „Mňa zachraňovali súrodenci Krnáčovci, keď pod guľometnou paľbou ma vliekli cez bán na obväzište,“ rozpamätáva sa a dodáva: „Mali sme šťastie, že tam práve bola sanitka, ktorá nás previezla do Banskej Bystrice, kde zo mňa črepiny povyberal pán primár Petelen.“
Do boja sa vrátil o niekoľko týždňov, za bojaschopného ho vyhlásili v loveckej chate na Jelenskej skale. Partizánov nezastavila ani tuhá zima, pričom v horách ich so svojím divadlom zabával herec Andrej Bagar. Vo februári následne partizáni najskôr ubránili Richtárovú, v marci však už také šťastie nemali – Nemcom sa podarilo vypáliť dedinu vrátane Vladimírovho rodného domu.
Veľká fujavica
Partizánov následne na hore Chabanec zastihla fujavica, ktorú prežili iba vďaka súdržnosti. „Po prejdení frontom bol pán Strmeň pridelený k armáde generála Svobodu k Parížovciam (dnes súčasť Liptovskej Mary). V týchto ťažkých bojoch použili Nemci plameňomety a Rusi slávne kaťuše. Pieseň kaťuša neskôr pán Strmeň zahral samotnému veliteľovi armády generálovi Ludvíkovi Svobodovi,“ uzatvára vojnový príbeh Pamäť národa.
