Mala iba pol roka, keď jej mama odrezala obe rúčky. Anička život zasvätila starostlivosti o invalidov
Bez rúk sa vedela učesať, naučila sa písať, šila ihlou a vedela aj šoférovať.
Anička bola zdravé a šťastné dievčatko, no všetko sa zmenilo, keď mala len šesť mesiacov. „Mama mala laktačnú psychózu, schmatla nôž a odrezala mi zaživa obe ruky v zápästiach. To isté sa snažila urobiť aj sestre Libuške,“ spomínala pre český Blesk pred rokmi pani Anna Váchalová z Domažlicka, ktorá sa aj bez rúk dokázala vzoprieť osudu. Dáma, ktorá v marci zomrela vo veku 92 rokov, vychovala tri deti, pomáhala iným, no život rozhodne nemala jednoduchý.
Neznámí hrdinové: https://t.co/3H5rMsjMw5
Maminka vzala kuchyňský nůž a uřízla mi obě ruce v zápěstí. Pořezala i sebe a také Libušku. Té uřízla jednu ruku do poloviny, druhou skoro celou. Pak šla k sousedům.
Sudičky, ktoré v januári 1932 stáli pri kolíske malej Aničky, k nej neboli veľmi milosrdné. Polročné bábätko a aj jej staršiu sestru Libušku napadla mamička pri záchvate, ktorý bol dôsledkom neliečenej laktačnej psychózy. „Prišla odniekiaľ zvonku domov. Ja som bola v kočíku, mala som pol roka, štvorročná Libuška pobehovala okolo. Starší brat bol v meštianke. Mamička vzala kuchynský nôž a odrezala mi obe ruky v zápästí. Porezala aj seba a tiež Libušku. Tej odrezala jednu ruku do polovice, druhú skoro celú. Potom išla k susedom. Tí okamžite išli pre lekárov,“spomínala v rozhovore pre český Deník.
Zdravotný stav oboch sestier bol veľmi vážny, no nakoniec prežili. „Zachránilo nás, že nám muž z dediny, ktorý pracoval pre Červený kríž, obviazal zápästie, takže sme nevykrvácali. Lekára priviezol jediný taxi automobil, ktorý bol v roku 1932 v Kedyni,“ spomínala pani Anna. Lekári jej však ruky nedokázali zachrániť.
„Nemohli, to viete, bola som bábätko. Libuške zachránili pravú ruku, ale nemohla ju zovrieť v päsť. Zachránili jej aj ľavú, ktorú nemala takú porezanú, s tou potom všetko robila. Dokonca bola neskôr vyhlásená perníkárka,“ prezradila Anna. O zmrzačené sestry sa po príchode z nemocnice staral starší brat Toník a otec Josef, no nemali to jednoduché, pretože v tom období bola veľká kríza a nemali dať čo do úst.
