Mala iba pol roka, keď jej mama odrezala obe rúčky. Anička život zasvätila starostlivosti o invalidov

„Bola kríza a veľmi sa nestavalo, otec bol tesár a nemal prácu. Bral 10 Kčs týždenne, takzvanú žobračenku. Dva roky sa o nás snažil postarať. Ale nešlo to,“ vysvetľovala Anna, ktorá nakoniec so sestrou skončila v ústave pre deti s telesným postihnutím, kde zostali dlhých 16 rokov.

Matka bola podľa nej pred pôrodom úplne zdravá, pracovala v práčovni, no závažný psychický stav ju zmenil na nespoznanie. Laktačná psychóza podľa odborníkov vzniká ako reakcia na ťažký pôrod a silné hormonálne zmeny spojené aj s nedostatkom spánku. Takéto ženy majú extrémne výkyvy nálad, výpadky pamäti, strácajú kontakt s realitou a často trpia bludmi a halucináciami.

Nemala peniaze na jedlo

Po hroznom čine, ktorý spáchala Aničkina mama, skončila v psychiatrickej liečebni, kde po roku a pol nakoniec aj zomrela. „Ocko hovoril, že umrela hladom. Mala niečo málo cez 30 rokov,“ hovorila Anna, ktorá aj napriek svojmu hendikepu žila život dospievajúcej dievčiny. Ako 18-ročná sa zamilovala, vydala a porodila tri deti.

Prečítajte si tiež: Matka predala svoje štyri deti za dva doláre. Súrodenci desaťročia snívali o tom, že sa znovu stretnú

Z manžela sa však časom vykľul muž, ktorý mal veľký problém s alkoholom. „Žili sme v Prahe. Dostal výplatu a hneď ju prepil. Veľakrát som nemala peniaze na jedlo pre deti. Vydržala som to s ním deväť rokov. Potom som utiekla do Smržovíc, kde žil otec,“ spomínala pre Blesk pani Anna.

Lepší život

Druhýkrát v manželstve našla šťastie, zažila krásne roky, no manželovi Ondrejovi diagnostikovali zákerné ochorenie, pre ktoré mu ochabovali svaly. „Posledných päť rokov som ho nosila. Zomrel, keď mal 41 rokov. Boli sme rovnako starí,“ hovorila so smútkom v hlase pani Anna, ktorá sa vydala aj tretíkrát. S manželom Miroslavom prežila šťastné 22-ročné manželstvo až do jeho smrti v roku 1998.

Anna Váchalová aj bez rúk v živote zvládala takmer všetko, čo ostatní ľudia. Vedela sa učesať, naučila sa písať, šila ihlou a vedela aj šoférovať. Dlhé roky pracovala ako účtovníčka vo fabrike, no neskôr svoj život zasvätila pomoci invalidom. Tú najväčšiu radosť jej ale vždy dala jej rodina.

„Najväčšie šťastie pre mňa je, keď deti dospeli, mali deti, moje vnúčatá a všetci moji blízki majú pekný život, lepší, než som mala ja,“ spomínala pani Anna, ktorá zomrela vo veku 92 rokov.

Prečítajte si tiež: Na stenu si vyryl predpokladaný dátum smrti. Po 127 hodinách si sám amputoval ruku, aby sa zachránil