Vytetované číslo na jeho ruke zbadala až na kúpalisku. Rudolf Vrba bol hrdina, s ktorým sa nedalo žiť

Prvýkrát videli čierne na bielom, že uprostred Európy dokážu nacisti využívaním plynu zavraždiť 12-tisíc ľudí denne. Správa Vrbu a Wetzlera zachránila následne asi 200-tisíc budapeštianskych Židov – len ťažko nájdeme v dejinách moment, keď dvaja ľudia bez politickej či vojenskej moci dokázali zachrániť toľko ľudských životov.

Prečo som utekal?

Obaja slovenskí utečenci z Osvienčimu dúfali, že presvedčia Spojencov, aby zasiahli proti vyvražďovaniu a bombardovali všetky železničné trate. Správa sa po dlhých týždňoch dostala do Londýna, Vatikánu aj do Washingtonu, no nič sa nestalo. Historici dodnes diskutujú, prečo. Mnohí sa zhodujú na tom, že politici jednoducho nechceli uveriť tomu, že tábory smrti a vyvražďovanie ľudí v nich sú skutočné. Sklamanie oboch Slovákov bolo veľké a Vrba ho opísal aj vo svojej knihe.

Prečítajte si tiež: Pôrodná asistentka odmietala topiť bábätká. V koncentračnom tábore sa jej bál aj anjel smrti Mengele

„Prečo som utekal? Aký to malo zmysel? Nedošlo im, že každý deň zomrie desaťtisíc ľudí, že sa osvienčimskí mäsiari na to mesiace pripravovali? Krematóriá budú pracovať 24 hodín denne, kým nezhltnú, kým nezhltnú milión obetí. Nerozumeli mi? Neverili mi?“ pýtal sa Rudy Vrba, ktoré toto svoje meno prijal, keď sa zapojil do Slovenského národného povstania a používal ho neskôr celý zvyšok života. Pod takým menom ho opäť stretla aj jeho kamarátka z detstva – Gertrúda.

Zmenil sa na nepoznanie

Tá žila od apríla 1944 v Bratislave pod falošnou identitou a podarilo sa jej dokonca získať aj miesto sekretárky. V lete sa opäť stretla s priateľom Walterom a aj keď sa na stretnutie tešila, nečakala, že chlapec, do ktorého sa kedysi zamilovala, sa tak veľmi zmenil. Z pekného a naivného mladého chlapca bol zrazu niekto veľmi nešťastný a ona netušila, prečo je to tak.