Vytetované číslo na jeho ruke zbadala až na kúpalisku. Rudolf Vrba bol hrdina, s ktorým sa nedalo žiť

Nacistom v tom čase prestala vyhovovať kapacita tábora v Osvienčime, preto sa rozhodli postaviť ďalšiu časť tábora, ktorú sa neskôr preslávila pod názvom Mexiko. Tam mali prísť maďarskí Židia, ktorých transporty práve chystali. Wetzlerovi a Vrbovi vtedy došlo, že nacisti chystajú transporty aj z krajín, ktoré sa im doteraz vyhýbali.

Oklamali esesákov aj psov

Stavbu tábora Mexiko ale veľmi dobre nestrážili, a tak si Wetzler s Vrbom medzi vonkajším a vnútorným okruhom vytvorili úkryt pod hromadou dreva. Zo skúsenosti pri útekoch iných väzňov vedeli, že po tom, ako nacisti zistia, že chýbajú na nástupe, budú po nich pátrať tri dni. V deň, keď zistili, že Slováci asi ušli, sa spustili hlučné sirény a esesáci začali s pátraním. Boli si istí, že chýbajúcich väzňov čoskoro nájdu, no Vrba s Wetzlerom boli prefíkaní a vo svojej skrýši v tábore sa skrývali ešte ďalšie tri dni.

Prečítajte si tiež: O tom, že ušiel z Osvienčimu, nevedeli ani jeho bratislavskí kolegovia. Alfrédovi dala odvahu až Etelka

Na oklamanie strážnych psov roztrúsili prenikavo páchnuci ruský tabak nasiaknutý benzínom, čo bol trik, ktorý sa naučili od ruských vojnových zajatcov. Tí im poradilo aj to, aby odišli naľahko, bez peňazí a iba v noci, a tak aj urobili. Slovenská hranica bola vzdušnou čiarou asi 100 kilometrov od Osvienčimu a cesta, ktorá ich čakala, viedla samým nebezpečenstvom.

„Všetci Nemci, vojaci aj civilisti, mali rozkaz strieľať po všetkých nápadných neznámych ľuďoch, ktorých uvidia. Poliakom jasne vysvetlili, že ich aj s rodinami zastrelia, ak pomôžu väzňom na úteku, a mnohých tento trest tiež postihol. Takže aj keby sme sa nedopustili žiadnej chyby, tých sto kilometrov sa len hemžilo nebezpečenstvom. A my sme boli všetko, iba nie neomylní,“ priznal vo svojej knihe Vrba.

Máte moje slovenské slovo

S Alfrédom putovali v noci, počas dňa sa skrývali a aj keď neboli dostatočne oblečení a nemali jedlo, vždy našli po ceste dobrých ľudí, ktorí im pomohli. „Nebojte sa páni. Nechystám sa vás udať. Máte na to moje slovo... Moje slovenské slovo!“ povedal im jeden z dobrodincov, sedliak Ondrej Čanecký, ktorý im pomohol dostať sa až do Čadce.

Prečítajte si tiež: Natrel sa octom a horčicou, aby ho nenašli psy. Rudolf utiekol z Československa v rakve zahrabanej v uhlí

Zdeseným predstaviteľom v Žiline nakoniec Vrba a Wetzler nadiktovali presne 32 strán, ktoré detailne opisovali fungovanie tábora vrátane spôsobu vraždenia pomocou plynu. Aj keď Spojenci už v tom čase vedeli, že nacisti hromadne vraždia Židov, Rómov, homosexuálov a oponentov, práve Správa Wetzlera a Vrbu im prvýkrát opísala, ako to bolo vôbec možné.