Moja malá tanečníčka, vravel o nej Mengele. Editu z Košíc v koncentráku zachránila rada od jej mamy
Anjel smrti bol mužom, ktorého sa bála zo všetkých najviac.
„Keď sme blízko pri ňom, vidím záblesk chlapčenskej tváre a medzeru medzi zubami, keď sa zaškerí. Jeho hlas je takmer milý, keď sa pýta, či je niekto chorý alebo nad 40 rokov alebo pod 14. Keď niekto povie áno, pošle ho do radu vľavo,“ spomínala Edith na deň, keď stretla muža, ktorý jediným mávnutím ruky doľava alebo doprava mohol ukončiť niekoho život. Edithina mama malé šedivé vlasy, ale jej tvár bola hladká a bez vrások. Mohla byť jej sestrou.
Vložený príspevok z Facebooku: https://www.facebook.com/photo.php?fbid=257922439034772&set=pb.100044510526398.-2207520000.&type=3
„Zapni si kabát. Vystri sa,“ varovala 16-ročnú dievčinu mama, ktorá chcela, aby jej dcéra vyzerala na svoj vek. Tušila, že od toho závisel jej život. Boli na rade a Mengele zdvihol prst. „Je to tvoja matka alebo tvoja sestra?“ spýtal sa Košičanky. Edith sa držala matkinej ruky, ale nerozmýšľala nad tým, ktoré slovo ju môže zachrániť. „Matka,“ odpovedala pravdivo. Len čo vyšlo z úst, chcela ho vrátiť späť. Príliš neskoro si uvedomila význam tej otázky. „Sestra! Sestra!“ chcela kričať Edith. Mengele poslal mamu doľava.
Edith sa za ňou rozutekala, no Mengele ju chytil za rameno a povedal: „Už čoskoro uvidíš svoju matku. Ide sa len osprchovať.“ Odtlačiť Edith spolu s Magdou smerom doprava. Smerom k životu. Až neskôr sa od spoluväzenkyne dozvedela, že matku viac nikdy neuvidí. „Ukázala na dym, ktorý stúpa z jedného z komínov a hovorí – tvoja mama horí tamto,“ spomínala Edith, ktorá si smrť matky vyčítala celé roky.
Tanec v pekle
„Neviem si predstaviť, že by moju matku pohltili plamene. Nemôžem pochopiť, že odišla. Ale nemôžem ani smútiť. Teraz nie. Budem potrebovať všetku silu, aby som prežila ďalšiu minútu,“ popisovala Edith v knihe Voľba, kde opísala kľúčové momenty, vďaka ktorým prežila. Jedným z nich bol tanec pre Mengeleho.
„Ukázalo sa, že doktor Mengele nie je len vrah, ale aj milovník umenia. Po večeroch brázdi kasárne a hľadá talentovaných väzňov, aby ho zabavili,“ hovorila Edith. Jej spoluväzenkyne vedeli, že vie tancovať, tak ju predhodili rovno pred Mengeleho. „Malá tanečnica, zatancuj mi,“ vyzval ju lekár. Edith si predstavila, že je na javisku opery a začala tancovať valčík. Vedela, že to musí byť jej životný výkon.
Mengele z nej nevedel spustiť oči. „Ale neprestáva pritom dávať pozor na svoje povinnosti. Cez hudbu počujem jeho hlas. S druhým dôstojníkom sa rozpráva o tom, ktoré zo stovky prítomných dievčat budú najbližšie zabité. Ak vynechám krok, ak urobím čokoľvek, čím si ho pohnevám, môžem to byť ja. Tancujem. Tancujem. Tancujem v pekle,“ opisovala Edith, ktorú Mengele odmenil bochníkom chleba. Gesto, ktoré jej zachránilo život.
