Moja malá tanečníčka, vravel o nej Mengele. Editu z Košíc v koncentráku zachránila rada od jej mamy

Jedného dňa, keď sa Edith sprchovala s ostatnými spoluväzenkyňami, nastalo náhle ticho. „Muž, ktorého sa bojím spomedzi všetkých najviac, je pri dverách a hľadí priamo na mňa,“ rozpamätávala sa Edith, ktorú si predvolal nahú do svoje kancelárie. „Ty! Moja mala tanečnica, poď,“ prikázal jej Mengele, ktorý sa oprel o stôl a pomaly si prezeral jej telo. Prikázal jej, aby prišla bližšie.

Beh ako o život

„Blížim sa k nemu a cítim jeho telo. Mentolovú vôňu. Na jazyku mám chuť plechovky. Kým sa trasiem, viem, že som živá. Prstami si siaham na gombíky... Myslím na mamu a na jej dlhé, dlhé vlasy... Som tu nahá aj s jej vrahom, ale on mi ju v skutočnosti nikdy nedokáže vziať. Keď som k nemu dosť blízko, aby sa ma mohol dotknúť prstami, vo vedľajšej miestnosti zazvoní telefón. Cúvne,“ vravela. Mengele jej prikázal, aby zostala stáť.

Prečítajte si tiež: Tri ženy prišli do Auschwitzu s veľkým tajomstvom. Češka, Slovenka a Poľka oklamali aj Mengeleho

Odišiel do vedľajšej miestnosti zdvihnúť telefón a Edith zatiaľ utiekla. Bežala ako o život. Strach, že si po ňu Mengele príde a dokončí, to, čo začal, ju prenasleduje dňom aj nocou. Doktor smrti ale musel riešiť iný problém. Z jednej strany sa blížili Rusi a z druhej Američania. Edith so sestrou Magdou sa opäť ocitli v dobytčom vagóne, tentokrát ich odvliekli do nemeckej cvernovky a neskôr pochodom smrti do hotového pekla na zemi.

Cukríky od vojaka

Po Auschwitzi je takmer nemožné si predstaviť niečo horšie, ale Edith to zažila. „Boli sme celé dni bez jedla a teraz sme v Mauthausene, koncentračnom tábore v kameňolome, kde musia väzni ťažiť a nosiť žulu určenú do Hitlerovho nového Berlína,“ popisovala Edith, ktorá už po čase nevedela rozlíšiť, kto ešte žije a kto je mŕtvy. Spali jeden na druhom.

„Ak niekto pod vami zomrie, spíme ďalej. Nemáme silu, aby sme mŕtvych vyhadzovali,“ spomínala na chvíle, z ktorých ju vyslobodili americkí vojaci. Vyhladovaným ľuďom dávali do rúk cigarety, ktoré väzni jedli aj s papierom. Jeden z vojakov dal Edith prvé jedlo po mnohých dňoch - cukríky M&M'S. „Konečný výber sme s Magdou prežili. Sme nažive. Sme spolu. Sme voľné,“ hovorila.

Pomsta Hitlerovi

Po návrate domov musel Edith podstúpiť liečbu v Tatrách, kde ako 19-ročná stretla svojho budúceho manžela. Béla Eger z Prešova sám prežil väznenie v Auschwitzi, kým ho neoslobodila sovietska armáda. Dvojici sa narodila dcérka, no keď sa k moci dostali komunisti, rozhodli sa, že Československo definitívne opustia.

Egerovci začali nový život v USA, kde sa z Edith stala uznávaná psychologička, ktorá sa venuje najmä postratumatickej stresovej poruche. Sama hovorí, že jej trvalo celé desaťročia, kým odpustila ľuďom, ktorí zapríčinili jedno z najväčších utrpení v dejinách ľudstva. Bez odpustenia by ale vraj nedokázala žiť ďalej. „Je úžasné byť živá a zdravá. Byť matkou troch detí, starou mamou piatich vnúčat a prababkou štyroch chlapcov. To je dobrá pomsta Hitlerovi,“ odkázala na záver dnes už 97-ročná Edith.

Prečítajte si tiež: Pôrodná asistentka odmietala topiť novorodeniatka. V koncentračnom tábore sa jej bál aj samotný Mengele