Iveta Valentová študuje priezviská Slovákov: Ženská prípona -ová neznamenala privlastnenie či podradenosť
Po rodičoch sa priezviská povinne dedia od konca 18. storočia, zmeniť si ich však môžeme vždy.
Ak sa niekomu nepáči, ako sa volá, má šancu to zmeniť?
Áno, zmena priezviska je možná vždy, ale v určitých prípadoch je takáto služba spoplatnená. Aktuálny cenník a podmienky prepisu by vám však presnejšie poskytli na matričných úradoch. Pokiaľ viem, tak zmena hanlivého priezviska, ale napríklad aj pomaďarčeného priezviska naspäť do slovenskej podoby, je zadarmo.
Priezviská nám veľa prezrádzajú hlavne o našich dávnejších predkoch. Čo všetko sa z nich môžeme dozvedieť?
Máme napríklad veľkú skupinu priezvisk podľa pôvodu a tie poukazujú na to, odkiaľ naši predkovia pochádzali v čase ich pomenovania. Zväčša sa tvorili z názvov obcí, miest, krajov či oblastí a najčastejšie s pomocou prípony -ský. Majú teda podobu prídavného mena odvodeného od daného názvu: Čavoj – Čavojský, Závada – Zavacký, Nitra – Nitriansky, Orava – Oravský. Môžu však mať aj podobu obyvateľských a krajových mien (Čavojec, Oravec, Považan) alebo etnických mien (Čech, Chorvát, Poliak). Nemuselo to však vždy poukazovať na skutočnú národnosť a pôvod človeka. Etnickým menom mohli niekoho pomenovať napríklad len preto, že mal nejaký znak alebo spôsob správania, ktorý bol typický pre príslušníkov danej národnosti. Priezviská však môžu prezradiť aj aké povahové či fyzické vlastnosti mali naši predkovia (Pochaba, Šomrák, Biely, Bachratý, Maláč, Blcha), akými remeslami a zamestnaniami sa zaoberali (Bača, Čižmár, Švec, Uhliar), aké mali spoločenské postavenie (Panko, Zeman, Kmeť), príbuzenské vzťahy (Dedo, Babiš, Synak, Vnuk) a pod.
Poskytujú nám aj všeobecnejšie informácie? Napríklad o histórii našej krajiny a pohybe obyvateľstva?
Naše priezviská odrážajú zložitú kultúrnu históriu mnohonárodnostného uhorského štátu. Ako úradný jazyk sa na našom území používala latinčina, nemčina, čeština, maďarčina, čo sa prejavilo aj pri zápisoch osobných mien. A bohato sa v nich odzrkadľujú aj dejiny našej krajiny a pohyby obyvateľstva. Napríklad meno Fedor pochádza z východného byzantského prostredia. U nás sa z neho utvorili priezviská ako Fedor, Fedora, Fedorko, Fedorčák, Feďo, Fecák, Fecenko... Z nemeckej podoby Zipser obyvateľského mena Spišiak vznikli priezviská Zipser, Cipcer, Cipciar. Vplyvom osmanských Turkov, ktorých vojská plienili a rabovali aj na našom území, máme priezviská ako Turek, Turok, Turkovič, Turček, Turčin, Turčák atď. Niektoré priezviská na juhozápadnom Slovensku zasa svedčia o chorvátskej kolonizácii v 16. storočí. S ňou sa k nám dostali prípony -ič, -čič, ktorými sa potom tvorili priezviská z krstných mien ako Jakabčič, Urbanič či Šimončič.
