Kuchár nebudeš, strašil ho eštebák. Ondrej vymyslel jedlo, ktoré je na každej svadbe a varil pre kráľovnú
Jedlo varené s láskou hosť spozná, hovorieval náš najznámejší šéfkuchár Ondrej Antovszký, ktorý bol zároveň zakladateľ slovenskej modernej gastronómie.
„Nevadí, ja sa stanem naozajstným kuchárom,“ odvrkol drzo svojej učiteľke 12-ročný Ondrej Antovszký. Na základnej škole mal hrať v rozprávke Dve Marušky postavu kuchára, ale učiteľka dala tú rolu inému. A veru sa aj stal. Nie však hocijakým, ale tým najlepším, akého ľudia poznajú. „Budem variť pre kráľov a kráľovné,“ hovoril v škole presvedčivo. Ani len netušil, že si týmito slovami napísal svoj vlastný osud.
„Niekedy preklíname ten deň, keď sme sa rozhodli stať kuchármi. Pri mnohých recepciách som zistil, že by bolo múdrejšie, keby som sa vyučil za hosťa,“ vtipkoval pre Rádio Slovensko muž, ktorý skutočne varil pre kráľovnú, ako si to kedysi vysníval.
Komunisti mu zabili otca
To, že si s jedlom bude rozumieť, mu naznačil už nezvyčajný úkaz pri jeho narodení. Ondrej prišiel na svet akoby od začiatku pripravený koštovať jedlá, ktoré milujú najmä dospelí. „Ako čerstvo narodené nemluvňa mal už vyrastené štyri zuby,“ spomínal v knihe o najúspešnejšom slovenskom kuchárovi Gustáv Murín, ktorý si je istý, že život Ondreja Antovszkého by mohol byť hollywoodskym filmom.
Ondrej sa narodil na území dnešného Maďarska, kde mala jeho rodina dom s vlastnou krčmou, a prípravu jedla tak videl na dennej báze. Na desiatu alebo olovrant dostávali biely chlieb so slivkovým lekvárom, či chlieb natretý bravčovou masťou a posypaný cukrom. Keď ale v Európe začala zúriť druhá svetová vojna, rodina sa presťahovala na Slovensko. V detstve sa mu komunistický funkcionár vyhrážal, že z neho nikdy nič nebude a nikdy neopustí dedinku Tekovské Lužany. Komunisti totiž jeho otca označili za kulaka, teda dedinského úžerníka.
Aj keď to nebola pravda, v ich rodine začalo peklo – zhabali im majetok a na dlhé roky poškvrnili rodinné meno. Ondrejovho otca nútili vstúpiť do družstva, ale on nielen odolával, ale ešte odhováral aj iných. „Ondrejov otec urážky nezvládol a dostal infarkt. Mama zostala na osem detí sama,“ spomínal spisovateľ Murín.
Tínedžer šéfkuchárom
Ondrej Antovszký mal už ako 10-ročný obrovský sen stať sa kuchárom a nemienil sa ho vzdať. Do školy za ním dokonca priši príslušníci ŠtB a nedovolili mu vyučiť sa ani len za učňa. „Tak to zariadim, že sa odtiaľto nikdy nikam nedostaneš a až do konca života budeš v tejto dedine len kravy a svine pásť!“ vyhrážal sa mu príslušník ŠtB. Len vďaka kamarátovi sa dostal na školu do Banskej Štiavnice, kde sa stal kuchárom. Všetci vtedy uvideli, že majú pred sebou nezvyčajný talent.
