Nenašli známky života, tak ju lekár vyhlásil za mŕtvu. Zaživa pochovanú ženu zachránila až jej sestra
Hrobárov presviedčala, aby rakvu vytiahli hore a otvorili ju.
Pochovanie za živa je predstavou, ktorá vyvoláva zimomriavky po celom tele. Aj sám George Washington pre svojou smrťou žiadal, aby s pohrebom počkali tri dni po jeho odchode, aby si boli skutočne istí, že je mŕtvy. Prebudiť sa niekoľko metrov pod zemou a zistiť, že ste nažive? Zdá sa, že takýto príbeh môžu napísať iba tí najbláznivejší hollywoodski scenáristi, no Američanka Essie Dunbarová z Južnej Karolíny to vraj prežila na vlastnej koži.
V roku 2001 renomovaný švédsko-britský vedec Jan Bondeson vydal knihu s názvom Pochovaní zaživa, v ktorej celý svet šokoval príbehom 23-ročnej Essie. Tú lekár vyhlásil za mŕtvu, uložil jej telo do rakvy, no počas pohrebu všetkých čakalo neuveriteľné prekvapenie - Essie bola živá.
Osudný epileptický záchvat
Na začiatku 20. storočia lekári toho o epileptických záchvatoch nevedeli veľa. V staroveku verili, že ľudia s touto chorobou sú posadnutí démonmi, kvôli čomu sa ľudí s epilepsiou všetci báli. A tejto diskriminácii čelili pacienti až do polovice minulého storočia. Oveľa vážnejšie to bolo na vidieku, kde o chorobe nevedeli ani samotní lekári takmer nič. Práve tam žila aj Essie Dunbarová.
Keď v roku 1915 ako 23-ročná dostala epileptický záchvat, ešte v tú noc ju navštívil doktor. Lekár Briggs v Južnej Karolíne netušil, čo pacientke je. Nedýchala, nenahmatal ani žiaden pulz. Keď nenašiel žiadne známky života, vyhlásil ju za mŕtvu. Jej telo uložili do drevenej rakvy a doktor oznámil smrť jej sestre, ktorá bývala vo vedľajšom meste. V tom čase sa robili pohreby pomerne rýchlo, keďže neboli nutné takmer žiadne prípravy. Essie mala byť pochovaná doobeda o 11. hodine, aby mohla prísť aj jej sestra z neďalekého mestečka Allendale.
Obrad bol dlhší ako zvyčajne. Pri rakve sa vystriedali traja kazatelia, ktorí predniesli dlhé prejavy, no na mieste stále chýba najdôležitejšia osoba - sestra zosnulej Essie. Meškala, a tak sa kňazi rozhodli, že rakvu spustia pomaly do zeme aj bez jej prítomnosti.
Mysleli si, že vidia ducha
V tom na cintorín konečne dobehla sestra Essie, ktorá hrobárov presviedčala, aby rakvu ešte vytiahli hore a otvorili ju. Chcela sestričku poslednýkrát uvidieť a dať jej posledné zbohom. Keď sa otvorilo veko rakvy, všetci zostali v šoku. Essie Dunbarová pozerala na svoju sestru so živým úsmevom.