Hrobárov presviedčala, aby rakvu vytiahli hore a otvorili ju.
Epileptička Essie si vôbec nebola vedomá toho, čo sa s ňou posledné hodiny dialo. Pamätala si len to, že doma odpadla na podlahu a odvtedy bola v bezvedomí. Keď vstala z vlastného hrobu, rozpútala tým šialenstvo. Traja kňazi od prekvapenia odpadli a jeden z nich si pri páde do otvoreného hrobu zlomil tri rebrá. Smútiaci, vrátane Essienej sestry, verili, že uvideli ducha, a tak s krikom utekali preč.
Žena, ktorá porazila smrť
Od toho dňa sa na Essie Dunbarovú všetci pozerali podozrievavo. Šuškalo sa, že je to zombie, že vstala z mŕtvych a dlhé roky ju volali prezývkou „žena, ktorá porazila smrť". Nakoniec sa stala miestnou celebritou a po svojom prvom pohrebe žila ešte ďalších 47 rokov. Zomrela v roku 1962 vo veku 70 rokov prirodzenou smrťou. V novinách jej úmrtie komentovali ako druhé a snáď aj posledné.
Švédsko-britský vedec Jan Bondeson, ktorý vypátral Essiein príbeh, bol najprv nedôverčivý. Po návšteve rodného mesta Blackville v Južnej Karolíne ale zistil, že v meste nebol nikto, kto by nepoznal príbeh o „zmŕtvychvstaní Essie Dunbarovej“.
Dnes by sa to už stať nemalo
O pravdivosti príbehu má podľa vedca svedčiť aj novinový článok z roku 1955, kde po 40 rokoch od incidentu oznamovali, že Essie Dunbarová prežila aj svojho lekára, ktorý ju kedysi vyhlásil za mŕtvu. Novinárovi sa dokonca podarilo vypátrať doktora O.D. Hammonda, ktorý ošetroval jedného z pastorov, ktorý si od prekvapenia zlomil tri rebrá.
Aj keď švédsko-britský vedec Jan Bondeson tvrdí, že aj keď si príbeh o Essie Dunbarovej mohli miestni obyvatelia rokmi rôzne upraviť, dôležité je, že dnes by sa už nič podobné nemalo stať. Svet je podľa neho pre ľudí s epilepsiou oveľa lepším miestom a vyhlasovanie ľudí za mŕtvych má svoje presné pravidlá. Preto sa ľudia nemajú báť toho, že by ich niekto omylom pochoval zaživa.
