O dievčatá sa v Bratislave nebijeme, povedali mu. Jiří Schelinger skočil do Dunaja a utopil svoj talent
Spevákom túžil byť už ako mladý chlapec.
Martininmu priateľovi sa spevákova prítomnosť nepáčila, vnímal v ňom konkurenciu. V jednej chvíli preto vyhlásil, že v Bratislave sa chlapi o dievčatá nebijú, ale skáču kvôli nim do Dunaja. Bola to hrozná chyba.
Zakrátko sa skupinka piatich mladých ľudí vybrala k rieke. Prešli okolo Nového Mosta a zamierili na Starý. „Len sme sa prechádzali, nik skákanie neplánoval,“ tvrdí dievčina, ktorá v tú noc nedokázala z Jirku spustiť oči. Na Starom moste sa však jeden z chlapcov zrazu vyzliekol do spodnej bielizne a spontánne sa vrhol do temnej vody. Jirkovi sa mladíkova odvaha zapáčila, a tak dlho neváhal. Dokonca sa ani nevyzliekol, iba Martine podal doklady, ktoré mal pri sebe a suverénne prvého skokana nasledoval.
Zvyšok partie sa okamžite bežal k brehu nočnej rieky, aby kamarátov vo vode lokalizovali a privolali k nim v prípade potreby pomoc. Ani jedného však uprostred tmavej noci nezbadali, a tak zamierili na políciu. Policajti sa pustili do pátrania, až keď so zúfalou Martinou spísali zápisnicu. Prvého skokana napokon po štyroch hodinách našli. Podchladený sa z posledných síl držal bóje. Za Schelingerom sa však voda zatvorila.
Kľúče v kapse texasiek
Jeho telo rieka vyplavila až o necelý mesiac, 7. mája v dunajskom ramene pri osade Bodíky blízko Šamorína. Keďže bolo po takom dlhom čase už v hnilobnom rozklade, bývalá Jirkova manželka Jitka ho identifikovala iba podľa oblečenia a predmetov, ktoré mal pri sebe. V kapsičke jeho texasiek našli napokon aj kľúče od Jirkovej Cortiny.
Jiřího brat Milan však napriek zjavným dôkazom mnoho rokov neveril, že telo, ktoré pochovali, patrilo naozaj jeho bratovi. Nesedeli mu totiž niektoré údaje v pitevnej správe – jeho výška, veľkosť nôh, mandle či farba očí sa údajne nezhodovali so skutočnosťou. Trvalo celé desaťročia, kým Milana v roku 2017 kontaktovala neznáma žena, vnučka bývalého policajta, a opýtala sa ho, či by mal záujem o zložku z vyšetrovania Jirkovej smrti. Milan okamžite súhlasil a po dôkladnom preštudovaní dokumentov konečne usúdil, že telo, ktoré Dunaj vyplavil, patrilo skutočne jeho nezvestnému bratovi.
„Teraz to už stopercentne viem. Našiel som tam aj zábery, ako leží na pitevnom stole. Hneď som ho spoznal,“ povedal Milan. „Stále však zostáva otvorené, ako sa dostal do vody. To nikto stopercentne nevie,“ dodal jedným dychom.
