Krutého esesáka láska k nej premenila na človeka. Helena z Humenného vojnu prežila vďaka zakázanému citu

Taký zvrat pred súdom neočakával nikto. Keď sa po 27 rokoch od konca druhej svetovej vojny začal proces s esesákmi z Auschwitzu, prišli svedčiť aj väzni, ktorí prežili hrôzy tamojšieho koncentračného tábora. Pred súdom pomenovali všetky zverstvá, ktoré na nich páchali. Jedným z obvinených bol rakúsky člen jednotiek SS Franz Wunsch. Za vojnové zločiny a účasť na masových vraždách ho mal čakať najvyšší možný trest. Pred súd sa ale postavila aj svedkyňa, ktorá všetko zmenila.

Helena a esesák

Predstavila sa ako izraelská občianka Cipora Tahoriová, vlastným menom Helena Citrónová. Pred súdom rodáčka z Humenného podala svedectvo o tom, ako jej esesák Wunsch zachránil život. „Bol ku mne vždy dobrý,“ priznala Helena, ktorá pred šokovanými sudcami priznala, že esesák sa o ňu staral, pretože ju miloval. A ona sa zamilovala do neho.

Pokrivená a zakázaná láska na mieste, kde umierali nevinní. „Kto by mohol pochopiť, že na mieste, akým je Osvienčim, ​​miesto plné smrti, bolesti a sadizmu, môže byť emócia taká čistá ako láska?“ pýtali sa v tej dobe americkí redaktori stanice PBS. Táto zakázaná láska ale Helene zachránila život.

Z Humenného do „Kanady“ v koncentráku

Helena Citrónová sa narodila v Humennom do rodiny kantora. S tromi súrodencami mala šťastné detstvo, milovala spev a tanec a verila, že raz pôjde do Prahy, kde všetkým ukáže svoj talent. Lenže bola Židovka. Namiesto odchodu do českej metropoly ju v marci 1942 naložili do dobytčieho vagóna, ktorý smeroval do Auschwitzu. Helena sa ocitla v jednom z prvých transportov, ktoré smerovali zo Slovenska do Osvienčimu. Všetkým dievčatám vtedy povedali, že idú na prácu.

Keď dorazili na miesto, okamžite pochopili, že to bolo klamstvo. Dvadsaťročná Helena sa ocitla v pekle, kde jej bezprostredne išlo o život. Bolo treba vymyslieť, ako do niekoľkých dní neskončiť v plynovej komore.