Krutého esesáka láska k nej premenila na človeka. Helena z Humenného vojnu prežila vďaka zakázanému citu
Myslela som si, že budem radšej mŕtva, ako by som mala byť zapletená s esesákom, hovorila si na začiatku Helena Citrónová.
Niekoľko sto metrov od plynových komôr sa nachádzala časť tábora, ktorú väzni prezývali „Kanada“, pretože mala pripomínať krajinu nepredstaviteľného bohatstva. Na tomto mieste sa triedili veci, ktoré zostali po zabitých Židoch. Pre väzňov, ktorí boli súčasťou kanadskej skupiny, bol život trochu lepší.
Ak pri prehľadávaní vecí po zabitých „Kanaďania“ občas našli jedlo, práca nebola až taká náročná a dostávali aj väčšie prídely ako ostatní väzni. Helene sa podarilo dostať do Kanady vďaka ľsti, keď sa vydávala za niekoho iného, kto v Kanade pracoval. Počula, že na tomto mieste môže prežiť dlho, len nesmela upútať zbytočnú pozornosť a musela splynúť v dave. To sa jej ale nepodarilo.
Oči vraha či človeka?
Jedného dňa jeden z dozorcov oslavoval narodeniny. Kápo chodil po baraku a hľadal speváčky a tanečnice. „Spievajte, možno si vás tam nechajú. Inak vás pošlú na smrť,“ radil im. Elena sa prihlásila a aj keď nevedela veľa piesní po nemecky, rozhodla sa zaspievať skladbu s názvom „Bola to láska“.
Počúval ju pritom aj esesák Franz Wunsch, len 18-ročný mladík z Rakúska, ktorý bol známy svojou brutalitou pri selekcii väzňov na rampe. Elene prikázal, aby zaspievala znovu.
„Zrazu som od neho počula slovo prosím. Pozerám sa so slzami v očiach a vidím uniformu, pomyslela som si: kde sa stratili tie oči vraha? Teraz vidím oči človeka,“ rozpamätávala sa Helena, do ktorej sa Franz s belasými očami ihneď zamiloval. Za zakázanú lásku ho mohol čakať trest.
Styk Nemca so Židovkou bol priestupkom proti princípom udržiavania čistej rasy a Franz Wunsch mohol za to poriadne draho zaplatiť. Napriek tomu začal Helene dvoriť. Zahŕňal ju pozornosťami, posielal jej listy a zachránil jej život.
Dozorcovia po čase zistili, že sa mladá Židovka dostala do Kanady potajomky a odsúdili ju na trest smrti. Vtedy ale zasiahol Franz, ktorý nariadil zrušenie trestu smrti a povolil Helene v Kanade naďalej pracovať, aby ju mal blízko seba.
Zamilované lístky
Esesák sa o ňu staral, nosil jej jedlo aj darčeky a v noci sa pozeral, ako spala. „Myslela som si, že budem radšej mŕtva, ako by som mala byť zapletená s esesákom. Dlho som cítila len nenávisť. Nemohla som sa naňho ani pozrieť,“ spomínala Helena, ktorej Franz začal posielať zamilované lístočky.
