Krutého esesáka láska k nej premenila na človeka. Helena z Humenného vojnu prežila vďaka zakázanému citu
Myslela som si, že budem radšej mŕtva, ako by som mala byť zapletená s esesákom, hovorila si na začiatku Helena Citrónová.
„Keď prišiel do baraka, kde som pracovala, hodil mi tajne ten odkaz. Zničila som ho, ale stihla som zazrieť slová zamiloval som sa do teba,“ povedala Helena, ktorá nakoniec začala chtiac-nechtiac jeho city opätovať. Všetko sa zmenilo, keď sa Franz začal správať milo aj k jej priateľkám.
Prvé sympatie
Vtedy k nemu pocítila prvé sympatie. O ich láske Helenine spoluväzenkyne vedeli a aj keď jej mnohé nadávali, väčšina z nich jej to nemala za zlé. Vedeli, že takto by mohla prežiť. „Každá z nás by na jej mieste spravila to isté,“ prezradila v dokumentárnom filme Love It Was Not jedna z preživších. „Bola to čistá láska. Bolo na ňom vidieť jeho lásku k nej, ale či ju skutočne opätovala, neviem,“ dodala ďalšia.
Keď Helena ochorela na týfus, bola opäť blízko smrti. Franz ale robil, čo vedel – zháňal jej lieky, tajne ju navštevoval, nosil jej jedlo a práve vďaka jeho starostlivosti prežila. „Pre teba čokoľvek,“ spomínala na Franzove slová. Helena sa do esesáka zamilovala naplno vtedy, keď zachránil život jej sestre. „Ako čas plynul, prišiel moment, keď som ho skutočne milovala. Riskoval svoj život viac ako raz,“ spomínala Helena, ktorá jedného dňa zazrela medzi tými, ktorí práve prišli do Osvienčimu, svoju sestru Rózinku s dvomi deťmi.
Riskoval život pre sestru
Helena videla, že sestra stála v rade na selekciu, ktorú riadil doktor smrť, Josef Mengele. Začala naňho kričať, aby poslali do plynu aj ju, pretože ak zabije sestru, zostane na svete úplne sama. Na poslednú chvíľu prišiel Franz, ktorý Helenu umlčal. „Miloval ma až do šialenstva,“ povedala o jeho čine, ktorým zachránil nevinný život.
„Povedz mi rýchlo, ako sa volá tvoja sestra, kým nebude neskoro,“ náhlil ju Franz, ktorý Rózinke zachránil život. Vbehol do krematória s tým, že dievča preňho kedysi pracovalo a že ju potrebuje. Deti však nezachránil. „Deti, to je niečo iné. Deti tu nemôžu žiť,“ tvrdil Franz Helene, na ktorú sa sestra Rózinka potom veľmi dlho hnevala. Chcela radšej zahynúť so svojimi deťmi.
Dva roky ju hľadal
Vďaka zvláštnemu ľúbostnému vzťahu holokaust napokon prežila Helena aj jej sestra. Celý čas im pomáhal Franz. „Boli chvíle, kedy som zabudla, že som Židovka a on nie je Žid. A úprimne, na konci som ho milovala. Samozrejme, že to nemohlo byť realistické. Avšak vďačím mu za svoj život. Ja som si to nevybrala, proste sa to takto stalo,“ vravela po rokoch Helena, ktorú Franz Wunsch miloval až tak, že plánoval ich spoločný útek.
Keď sa k táboru blížila Červená armáda, Wunsch vedel, že ich vzťah dlho nevydrží. Väzňov čakal pochod smrti, a tak sestrám zaobstaral teplé oblečenie a topánky. „Dávaj si na seba pozor, Helena. Zvládneš to. Veľmi som ťa ľúbil,“ poznačil si do denníka slová, ktoré jej povedal na rozlúčku. Sestry to skutočne zvládli.
Po skončení vojny sa Helena a Rózinka pokúsili vrátiť na Slovensko, ale doma nikoho nenašli. Ako mnohí preživší, aj ony sa rozhodli emigrovať do Izraela. Kým Helena začala nový život, Franz Wunsch ju hľadal po vojne ešte celé dva roky. Písal jej znova a znova. „Potom budeme spolu a dodržíme mnohé sľuby, ktoré sme si navzájom dali,“ písal jej v listoch, ktoré Helena ignorovala. Bála sa, že niekto v Izraeli zistí, že mala ľúbostný pomer s esesákom.
Minulosť ju dobehla
O Franzovi počula opäť až v roku 1972, keď dostala list od jeho manželky. Prosila ju, aby išla pred súd svedčiť v jej prospech. Helenu kvôli tomu vypočúvala polícia a mnohí sa jej vyhrážali smrťou. Nechápali, prečo by mala Židovka brániť esesáka, ktorý mal na rukách krv.