Rodina nevedela, čo sa s ňou stalo. Príbeh statočnej partizánky Lízy spoznali Slováci až po desaťročiach
Jej príbeh prekročil hranice horehronskej dedinky až po osemdesiatich rokoch.
V malebnej dedine Bacúch, neďaleko Brezna, si miestni z generácie na generáciu odovzdávajú spomienku na statočnú francúzsku partizánku Lízu. Príbeh statočnej 18-ročnej dievčiny sa odohral pred osemdesiatimi rokmi a až teraz prekročil hranice tejto dedinky na Horehroní.
Líza pre Slovákov ožila vďaka novému dokumentu režisérky Veroniky Homolovej Tóthovej. „Je to silné rozprávanie o odvahe a statočnosti mladého dievčaťa, ktoré si zaslúži, aby zostalo súčasťou našej národnej pamäti,“ hovorí režisérka o svojom filme, ktorý nazvala Naša Líza.
„Je to naša Líza pre rodinu Blahovcov vo Francúzsku, je to naša Líza pre rodinu Blahovcov na Slovensku. Je to naša Líza, keďže sme o nej točili film. Hlavný dôvod, prečo sme ho nazvali Naša Líza, je však ten, že v dedinke, kde sa ona skrývala, kde ju zajali, odkiaľ ju odvlieklo gestapo a potom ju o pár dní popravili, tak keď prídete do tej dedinky dnes a spýtate sa miestnych ľudí na francúzsku partizánku, tak odpoveď znie: ,Aká francúzska partizánka? Veď to bola naša Líza‘.“
Lísa aj Lisette
Volá sa Alžbeta Blahová alebo Elisabeth Blaho? Líza alebo Lisette? V podstate to vôbec nie je dôležité. Rôzne mená pre jedno a to isté dievča majú celkom jednoduché vysvetlenie. Líza, alebo Lisette, ako ju familiárne doma volali, sa narodila vo Francúzsku a do svojich 17 rokov tu aj žila.
Otca však mala Slováka, preto v medzivojnovom období s rodičmi občas navštevovala príbuzných na strednom Slovensku a preto sa sem počas druhej svetovej vojny celá jej rodina presťahovala. Príbeh Lízy je francúzsko slovenský, tak ako jej mená.
