Po smrti slávneho brata prišiel o všetkých. Ján Mistrík našiel oporu v Elvíre, s ktorou je už 61 rokov
Vedel, že Ivan je citlivý, ale nevedel ho zachrániť.
Bol pubertálny vagabund, nemal maturitu, no aj tak sa stal jeden z obľúbených hercov. Ján Mistrík mal v živote šťastie na skvelých kolegov, prácu, no najmä manželku Elvíru, s ktorou je 61 rokov a vraj sa ani po takom čase nenudia. „Také šťastie asi väčšina chlapov v mojom veku nemá,“ prezradil herec, ktorého manželka podržala v tých najťažších časoch, keď po tragickej smrti slávneho brata Ivana prišiel o celú rodinu.
Počkaj, kristušát, sopliak!
Ján Mistrík sa narodil do úradníckej rodiny a rovnako ako jeho dvaja bratia, aj on dostal do vienka veľkú charizmu. „Otec bol živiteľ rodiny a matka bola výkonná moc v domácnosti, ktorú sme všetci rešpektovali. Všetci sme ju nesmierne milovali,“ spomínal v relácii Radosť zo života Ján, ktorý bol od brata Ivana mladší o sedem rokov a keďže ich mama pracovala, všade ho museli brať do sebou. Raz si ho musel zo sebou zobrať aj na rande a vykrikoval mu: „Počkaj, kristušát, sopliak, keď vyrastieš, tak si to s tebou vybavím!“
Keď začala druhá svetová vojna, otec rodiny svojich synov a manželku presťahoval do malej dedinky pri Zvolene v snahe ochrániť ich. Po vojne sa vrátili do Bratislavy a Ivan aj Ján sa stali členmi rozhlasovej družiny. Janko mal len šesť rokov, keď si prvýkrát zahral na javisku a smial sa, že divadelného bacila schytal práve od staršieho brata.
„Môj brat Ivan bol samozrejme pre mňa istým vzorom, ale my sme sa vôbec o divadle a o tejto robote vôbec nebavili,“ priznal v relácii Portrét TA3. Kým Ivan Mistrík vedel svojím podmanivým úsmevom a príznačnými sykavkami obmäkčiť celý národ, Ján bol úplne iný.
Pubertiak v pivovare
„Bol som pubertálny vagabund,“ povedal otvorene Ján, ktorý sa ako tínedžer urazil na učiteľku, ktorá mu dala pred celou triedou za ucho. Vtedy sa rozhodol, že viac do školy už nevkročí a ako 14-ročný začal pracovať v pivovare.
„Rodičom nezostávalo nič iné, len podpísať súhlas. A išiel som robiť. Robil som v pivovare, v zámočníckej dielni a potom na tej českej priehrade. A keď som tam v lete dovŕšil šestnásť rokov, prišiel mi papier, že môžem ako herec nastúpiť do Dvojky v Spišskej. Tak som nastúpil,“ spomínal kedysi pre denník SME Ján, ktorý sa rozhodol ísť aj bez maturity na prijímacie skúšky na Vysokú školu múzických umení. Jeho brat si ho vypočul a dal mu jasnú radu.
