Počúvala, ako v noci plakal. Profesora Krčméryho jeho Terézia neopustila, aj keď mu hrozil trest smrti

Dievčatá Thiery a Samras si profesor Krčméry osvojil, keď ich v roku 2003 našiel na ulici v hlavnom meste Kambodže. Vtedy spolu s Jurajom Bencom založili detský domov House of Family, ktorý deťom s HIV poskytuje strechu nad hlavou a liečbu vedenú slovenskými lekármi. Vladimír Krčméry začal s misiami v momente, keď si uvedomil, že kariéra, domy a majetky nemôžu byť jediným zmyslom človeka.

Jedol čipsy a pil víno

„Nespokojnosť s tým, ako som žil, ma priviedla k tomu, že som radikálne zmenil svoj život. Dá sa povedať, že človek sa musí druhýkrát narodiť,“ vysvetlil v portréte TA3 Krčméry, ktorý k precitnutiu prišiel, keď videl v televízii opakujúce sa zábery z krajín tretieho sveta, kde vládli bieda, choroby a beznádej.

Prečítajte si tiež: Choďte za Rácom, to je ten cigán. Lekár z Nemšovej uspel, aj keď rodičia nemali peniaze nazvyš

„Pozeral som sa na to, pil som víno, jedol som čipsy a všetkých som ľutoval, ale nič som nerobil,“ spomínal lekár, ktorý sa rozhodol pomôcť tretiemu svetu tým, čo si na Slovensku nevážime dostatočne – zdravotníctvom, školstvom a sociálnou prácou. Tím Krčméryho, ktorému v zahraničí nepovedali inak ako „profesor“, pomohol vyše 300-tisíc pacientom a ako lekár často riskoval vlastný život.

Malária ho takmer zabila

Na jednej misii na Haiti mu uniesli syna, ktorý, našťastie, únoscom ušiel, inokedy ich nemocnice bombardovala armáda, za pašovanie liekov z Thajska do Kambodže Krčmérymu mohol hroziť trest smrti a päťkrát dostal maláriu.

Prečítajte si tiež: Lekári si mysleli, že predčasniatka nestoja za záchranu. Falošný doktor Martin zachránil tisíce z nich

„Druhá, tretia a štvrtá malária boli len ako chrípka. Ale pri poslednej som si myslel, že zomriem,“ povedal otvorene profesor, ktorý hovoril, že po poslednej malárii mu odumrelo pol mozgu. „Takže ja idem len na polovičný výkon mozgu, štvrtinový výkon pamäte a polovičný výkon zraku. Tá malária zanechala stopy, ale ja sa vôbec nesťažujem. Dokonca si myslím, že už som mal byť na druhom svete,“ hovoril pre Reflex. Najväčšie rany mu ale dlhé misie zanechali na duši.

Preplakal noci

„Keď som sa vrátil zo Sudánu, žena mi hovorila, že v noci plačem. Nevedel som o tom. Aj dnes sa mi v pamäti vynárajú ženy, ktoré k nám nosili mŕtve deti, aby sme ich vzkriesili. Vtedy som si uvedomil, že najväčším sebaklamom v medicíne je mesiášstvo. Isteže, na chvíľu vás tento pocit omámi. No keď rozdáte všetky lieky, ste opäť malý ako trpaslík,“ povedal otvorene. Aj keď Krčméry videl v živote strašné scény a hroznú biedu, ktorá ho podľa jeho slov psychicky zruinovala, jeho manželstvo s Teréziou preňho bolo vždy bezpečným prístavom, hoci ona to s manželom nemala jednoduché.