Jan napriek zákazu fotil bežný život v Severnej Kórei: Pochopil som, prečo na fotkách nemohli byť emócie

„Pochopil som, že Kórejčania neznesú, aby na fotkách boli akékoľvek emócie. Asi preto, že emócie nie je možné mať úplne pod kontrolou. Zachytil som spiace dievčatko v učebni. Až potom mi napadlo, že ju možno potrestajú. Kórejci sa s tým nepárajú – napríklad za pokus o útek z krajiny trestajú príslušníkov rodiny ‚páchateľa‘ až tri generácie dozadu,“ vysvetlil pre Echo24 a spomínal na ďalšie momenty, keď si pripadal ako z románu 1984.

Fotil, čo nemohol

„Napríklad sme zastavili na opustenom mieste. Nikde žiadne auto, žiadny dom alebo iná budova. Nič. A zrazu sa pred nami vynorila skupina detí s pionierskymi šatkami. Pochodovali k nám v takom polovojenskom útvare – a zase spievali. Takže všetko, čo sme mohli a mali oficiálne vidieť, bolo do detailu inscenované. A naši sprievodcovia rovnako dokonale vycvičení. Našli odpoveď na akúkoľvek otázku,“ vravel Jan Šibík. Pri svojej prvej návšteve mal veľké šťastie, že bol súčasťou delegácie, s ktorou prišli aj televízne štáby, takže si miestni policajti všímali hlavne ich a Janovi s malým fotoaparátom sa občas podarilo odfotiť niečo, čo nebolo povolené.

Prečítajte si tiež: Vodcu mala radšej ako rodičov, pokiaľ jej strýko nezomrel od hladu. Zo Severnej Kórey utiekla dvakrát

„Podarilo sa mi odfotiť chudáka ležiaceho na lavičke. V inej krajine by takáto fotka bola celkom obyčajná a popisná. Bol by to naozaj len bezdomovec na stanici. Nič zvláštne. Ale tu mala mimoriadnu hodnotu. Predstavovala dotyk skutočnosti,“ prezradil Jan, ktorému sa pri ďalšej návšteve Kórey podarilo z idúceho vlaku odfotiť aj chudobných roľníkov, vychudnutý dobytok či slabo oblečené deti okolo trati. „Jednoducho obyčajný život, ktorý tu očividne sprevádzala bieda a režim sa ju snažil za každú cenu utajiť,“ hovoril fotograf, ktorý pri každom kliknutí na spúšť riskoval život.

Posledná návšteva

Napriek tomu sa do Severnej Kórey vydal aj tretíkrát v roku 2019 a vtedy v krajine uvidel prvé zmeny. „Pchjongjang bolo zrazu farebné mesto s neónmi a mrakodrapmi, pretože Kim Čong Un je fascinovaný západnými technológiami. Lenže tie technológie sú zároveň to, čo mu podrezáva konár. Ľudia totiž majú šancu občas zistiť, aj keď pod hrozbou drastických trestov, ​​ako to vyzerá inde a že to u nich v porovnaní so svetom nie je možno také úžasné, ako im to režim vštepuje už od jaslí,“ skonštatoval fotograf. Bizarné situácie a naprogramované turistické návštevy tam ale človek zažíva stále.

„Sprievodca nám napríklad rozprával o knihe, ktorú napísal Kim Čong-il. Potom vyšlo najavo, že napísal knihy o ekonomike, raketách, traktoroch aj o pestovaní orchideí. Tak som sa spýtal, koľko ich vlastne ich vodca napísal. Sprievodca bez mrknutia oka a bez jediného náznaku pochybnosti odpovedal: Dvetisíc,“ dodal Jan Šibík, ktorý si myslí, že po terajšej výstave jeho fotografií ho už tak ľahko do Severnej Kórey nepustia. „Myslím, že vedia o všetkom a neváhali by trestať aj cudzinca,“ odkázal.

Prečítajte si tiež: S budúcim vodcom Severnej Kórey vyfajčil prvú cigaretu. Najlepší priateľ Kim Čong-una roky nevedel pravdu