Ako malý kradol Nemcom škvarky, aby nakŕmil hladných. Albín prežil vyčíňanie nacistov v Čičmanoch
Nacisti zapálili Čičmany a odvliekli 65 mužov do koncentračného tábora Mühlberg v Nemecku. Medzi nimi bol aj Albínov otec.
Albín si spomínal na raneného veliteľa jednej skupiny takto: „Pri jednej prestrelke ho ranili a dali ho do bunkra na Filipových rovniach. Bol tam aj so židovským doktorom, ten sa o neho staral. V dedine bývali Nemci. Môj bratranec Gejza Račko im nosil jesť. Vtedy sa pošta vozila len na koňoch. On chodil okolo 8 ráno do Rajca s poštou, zobral im niečo jesť hore do bunkra a poobede okolo 4 sa vracal poštár naspäť. Nemci to pobadali, že nejako často chodil a zakázali, že nemohol viac chodiť nikto, len poštár. Stalo sa to, že už keď nemali čo jesť, tak ten Žid sa rozhodol a zišiel dole do dediny.“
V pekný slnečný deň Nemci oddychovali na dvore. „Lekár zbehol dole do Gáplovského gruntu. Išla akurát stará pani Hanúsková, niesla zo studne vedrá s vodou. Priblížil sa k nej, schovával sa za ňu a spoza nej z automatu začal strieľať po Nemcoch. Dvoch ranil. Toho židovského doktora chytili a zabili ho. Viedli ho dole dedinou, osobne som ho videl. Pažbami ho zabili dole za dedinou pri Babičkovej doline. Tam padol a zabili ho. Zavolali cigáňov a zakopali ho tam. Akurát cez neho teraz ide cesta. Keď tú cestu robili, poprosil som stavbyvedúceho, aby keď budú bagrovať, aby ho vykopali a pochovali. Ani som sa už potom nedozvedel, kde ho nakoniec pochovali.“
Začiatkom decembra 1944 do Čičmian zavítala ďalšia jednotka partizánov, medzi ktorými bol aj spomínaný Arnošt Glásel, syn miestneho Žida Jozefa Glásela. V tom čase už Gláselovci v Čičmanoch nežili, boli deportovaní do Osvienčimu. Ich obchod aj s krčmou arizoval istý Jano Čecho aj s manželkou.
Tragédia arizátorov
Albín si na tieto udalosti z otcovho rozprávania spomínal takto: „Hýrili v tej krčme celú noc. A Čecho im to počítal. Prišiel už večer a chlapi, čo boli v tej krčme vysledovali, že sa tam niečo deje. Toho syna však nepoznali, možno bol nejako zamaskovaný. Hýrili, platili... Naraz už prichádzalo k polnoci, uzavreli miestnosť. Ale naši chlapi, čo boli tam, Čecha varovali. Boli tam aj ľudia, čo prežili prvú svetovú vojnu. Radili mu, aby aj s tehotnou ženou odišiel preč. Hovorili im: ,Choďte preč, schovajte sa aj k cudziemu do domu, len choďte preč. Tuto sa čosi deje!´ Čecho chlapov neposlúchol, bol chamtivý a videl len tržbu. Prišlo jedenásť hodín a vtedy tí partizáni vyhnali našich chlapov von a zavreli krčmu.“
Medzitým sa otec vrátil z krčmy domov a malý Albín si pamätal, že vonku boli veľké mrazy, doma poriadne kúrili a šiel von sa vyvetrať: „Tak horko tu bolo v kuchyni, že som musel ísť von. Stojím opretý o futro a počul som zastenanie, také ženské. Sa vyprávala žena s mužom. To už viedli tí falošní partizáni, medzi ktorými bol aj mladý Glásel, Čechovcov pred sebou. So zbraňami, napití boli. A ja vravím otcovi: ,Starký, ale však akýsi partizáni – mesiac svietil ako vo dne – Čechovú vedú a s nimi akási tlupa ide za nimi a vedú ich pred sebou.´ Zobrali ich dole Pružinskú. On išiel po pravej strane, ona po ľavej. On odskočil a ju nechal s tými partizánmi. Kto vie, čo tam s ňou robili. Tam ju zastrelili. Mala oblečený kožuštek, bola dostrieľaná ako riečica, napočítali jej cez 70 rán. On ranený ušiel až do Fačkova.“
Prvý nástup na výstrahu
Spomínaný incident Nemci využili a 4. decembra 1944 vyslali do obce oddiel asi 300 vojakov. O dva dni neskôr 6. decembra Nemci pritvrdili. Pamätník Albín si na tieto udalosti spomínal takto: „Akurát to bolo na Mikuláša, po dedine bubnoval bubnár. Nemci uzavreli celú dedinu a veliteľ nemeckej posádky nariadil nástup všetkých mužov od 16 do 60 rokov, z ktorých mal byť každý desiaty odstrelený. Všetko bolo zaistené, nastúpili, nikto nemohol ujsť. Zástup vo štvorstupe bol od ‚židovne‘, kde býval ten veliteľ, až po kostol. Zrejme boli medzi nimi aj partizáni. Každý desiaty z nich mal byť odstrelený. Pán kanonik vystúpil z radu a išiel za veliteľom. Pridal sa k nemu aj richtár bol Štefan Pieš. Nakoniec všetkých prepustili domov.“
