Ako malý kradol Nemcom škvarky, aby nakŕmil hladných. Albín prežil vyčíňanie nacistov v Čičmanoch
Nacisti zapálili Čičmany a odvliekli 65 mužov do koncentračného tábora Mühlberg v Nemecku. Medzi nimi bol aj Albínov otec.
Po osobnom zaručení miestneho farára Jána Štrbu, richtára a ďalších majetnejších gazdov nástup rozpustili a nikomu sa nič nestalo. Partizáni sa stiahli. Poznali cesty a tajne sa dostali do hory. V tom čase však chytili a uväznili vedúceho miestnej partizánskej jednotky Ondreja Radenu. Toho po vojne našli pochovaného s klincom v hlave, umučeného a zavraždeného v Žiline na Bôriku. Slávnostne ho neskôr pochovali na miestnom cintoríne.
Čakali koniec vojny, prišla pohroma
Po tomto incidente život v Čičmanoch išiel ďalej svojím tempom. V domoch sa šili papuče, fungoval podomový obchod. Nemecké jednotky sa z obce opäť stiahli a dedina sa znova naplnila partizánmi. Bratislava už bola oslobodená a domáci už tiež túžobne očakávali koniec vojny. Ustupujúce nemecké vojská poslali do dediny hliadky, či sa cez Čičmany dá bezpečne prejsť smerom na Zliechov.
Čičmanci zlikvidovali všetky tri prieskumné skupiny. „Ten ich veliteľ vyslal hliadku. Prvá hliadka prišla na motorke, partizáni ich chytili a zlikvidovali – motorku aj Nemca. Dlho nechodil dole na veliteľstvo. Vyslali druhú hliadku na aute. Partizáni ich opäť chytili a zlikvidovali. Tretia hliadka prišla už celá čata vojakov na koňoch okolo 15 až 20 vojakov. Pod dedinou je vysoká skala, volajú ju Slezákovo. Vtedy tu bolo partizánov ako hmly a všetko mali obsadené,“ spomína pán Albín a pokračuje v rozprávaní.
„Nemci prišli na tých koňoch, tam zostali stáť a oni mali z tej skaly akoby sa zo stožiara dívali. Veliteľ im dával pokyny. Vtom pustili partizáni paľbu, ale netrafili ani jedného. Utekali, kde kto mohol. Všetci sa rozutekali, zostal len jeden kôň. Začali hľadať jazdca. Popod cestu je mostek s priepustom a on sa ten veliteľ strčil do toho kanála. Našli ho tam, vyzvali ho, aby vyšiel. Kázali mu vyzliecť sa donaha a išli ho za skalu zastreliť. Lenže im sa zasekol automat. Veliteľ nemeckej hliadky to vystihol, zobral sa a utekal dole tou dolinou. Podarilo sa mu dostať až do Fačkova, hlásil to na veliteľstvo a začalo ďalšie zlo.“
Bez strechy nad hlavou zostalo pol dediny
Na Čičmany opäť dopadla hrozba nemeckých represálií. Chlapi z dediny sa znova vybrali zarubovať prístupové cesty. Podvečer 6. apríla 1945 vtrhli do dediny ustupujúce nemecké vojská s tankami a mínometmi. Akurát v deň Albínových 13. narodenín rozzúrení Nemci už z doliny ostreľovali drevenú dedinu zápalnými strelami. Vypálili 25 domov, 10 hospodárskych budov a ďalších 40 bolo vážne poškodených.
O dva dni neskôr nemecký veliteľ opäť nariadil nástup všetkých mužov od 14 do 60 rokov. Albín spomína: „Nastal druhý nástup. Ale vtedy sa to udialo tak, že všetko zablokovali a obsadili. Prišli aj s tankami a kanónmi. Tu pri nás ostali stáť, z kanóna strieľali. Volali chlapov, aby išli zarubovať cestu stromami, aby nemohli prejsť s tou technikou. Aj otecko išiel s nimi. Ale už nestihli, už prichádzali Nemci. Padala nám škridla zo strechy, dedina už horela, všetci utekali. S mamou sme sa schovali. Ani kravy sme nestihli pustiť.“
Všetkých 65 mužov z nástupu Nemci bez výnimky odvliekli do Rajca a odtiaľ ich vo vagónoch transportovali do koncentračného tábora Mühlberg v Nemecku. Už nepomohli žiadne prosby ani ručenie životmi farára ani richtára. Bola to pomsta za postrieľané nemecké hliadky. Avšak Nemci zostali v dedine uväznení ďalšie dva týždne. Jedinú schodnú cestu pre ťažkú techniku už obsadili približujúce sa jednotky sovietskej a rumunskej armády. V tú noc Nemci zastrelili aj 4 dedinčanov o polovica dediny nemala kde hlavu zložiť.
