Ako malý kradol Nemcom škvarky, aby nakŕmil hladných. Albín prežil vyčíňanie nacistov v Čičmanoch
Nacisti zapálili Čičmany a odvliekli 65 mužov do koncentračného tábora Mühlberg v Nemecku. Medzi nimi bol aj Albínov otec.
Život v spustnutej dedine sa dostával do normálu len veľmi pomaly. Občas sa ešte vojnová hrôza domácim pripomenula vybuchnutými mínami či granátmi, ktoré vojaci a partizáni pozabúdali vo svojich skrýšach. Albín spomínal vojaka, ktorý štyri roky bojoval na Kryme a vrátil sa domov. Počas prechádzky po chotári stúpil na mínu, odtrhlo mu obe nohy a vykrvácal. Nikto nepočul jeho volanie o pomoc ani výstrely z pušky.
Spomínal si aj na chlapcov, ktorí pásli kravy a z roztopaše hodili do ohňa granát. Dvaja zahynuli. Čičmanci opäť začali šiť papuče, snažili sa obnoviť obec, ale šlo to veľmi ťažko. Po vojne Čičmany ako jednu z prvých obcí elektrifikovali, každé číslo domu muselo vykopať dve jamy pre elektrické stĺpy. Z kedysi veľkej dediny, ktorá mala viac ako 1500 obyvateľov, však asi tretina odišla natrvalo.
Izolovanosť obce negatívne ovplyvnila celkový rozvoj Čičmian na ďalšie roky. Albín aj jeho rodina zostali žiť v Čičmanoch aj naďalej. Základnú vojenskú službu absolvoval v roku 1954, oženil sa a zamestnal v Priemstave v Martine. S manželkou Annou vychovali dvoch synov a jednu dcéru. Na záver pán Strapko dodal: „Prežili sme, pánboh zaplať aj za to. Život donesie všeličo. Telesnú bolesť prežijete, ale tá duševná vám zostane do smrti.“
Článok bol vydaný v spolupráci s Post Bellum. Autorka textu: Adriana Demjanovičová.
