Mykológ Filip Fuljer: Slovenskí hubári musia čoskoro zmeniť svoje správanie v lesoch

Je jedným z mála hubárov, ktorí po lese nechodia s plným košíkom a aj keď nejaký jedlý hríb nájde, nechá ho tak. Filip Fuljer totiž hríby nezbiera, ale skúma. Mladý mykológ v rozhovore pre Closer objasnil, prečo by neveril aplikáciám na rozlišovanie húb a čo robia Slováci vo vzťahu k hubám inak ako ďalšie národy.

Máme tu vrchol hubárskej sezóny. Tento rok sa vzhľadom na deficit letných zrážok začala o niečo neskôr, a tak môžeme práve v týchto dňoch v lesoch natrafiť na davy nadšených hubárov. Filip sa však do lesa vydáva s iným zámerom. Obyčajne ho stretnete na lúke, ako zamyslene kráča a v ruke drží škatuľku, do ktorej si odkladá jeden konkrétny druh huby – lúčnicu. S klasickým hubárom si ho teda nepomýlite, občas však svojím nezvyčajným správaním vzbudzuje v okoloidúcich dojem, že hľadá psychoaktívne lysohlávky. 

Hubám Filip doslova zasvätil svoj život, objavuje ich od štrnástich. „Je to akýsi tisícročia zakorenený inštinkt. A to ma nadchlo,“ povedal pred časom pre portál MY Žilina denníka Sme. „Chcel som poznať variabilitu húb, fascinovalo ma, ako sú krásne sfarbené, že rastú prakticky v akomkoľvek čase a na každom substráte, ktorý sa nachádza na tejto planéte,“ vysvetľuje mladý mykológ.

A naozaj. Hríby dokážu vyrásť prakticky na hocičom – na tenisovej loptičke, kravskom rohu či dokonca na výlučkoch zvierat. „Postupom času som zistil, že časť húb, ktoré som našiel, nemá mená a je neopísaná. A práve to dnes robím,“ pokračuje Filip, ktorému sa za ostatné roky podarilo pomenovať až 5 nových druhov húb.

Zbierať huby bude ťažšie

Filip sa obáva, že zberatelia húb sa každým rokom pri hľadaní obľúbenej dobroty čoraz viac zapotia. Môže za to práve deficit zrážok. „To, čo zbierame ako huby, sú len plody. Pod zemou sa nachádza mycélium, teda podhubie, zložené z mikroskopických vlákien, ktoré sú medzi sebou pospájané. V mycéliu kolujú živiny, vďaka ktorým je huba vyživovaná. Toto podhubie môže byť veľké aj niekoľko desiatok metrov. Keď neprší a podhubie nedostane výživu, nerozvíja sa a neplodí huby,“ vysvetľuje mykológ a načrtáva nový scenár, podľa ktorého sa budú musieť hubári zrejme čoskoro riadiť.