Keď sa hral na Jánošíka, takmer obesil vlastnú sestru. Z vysmiateho chlapca napokon vyrástla legenda
Viete, o koho ide?
„Bol som herecké dieťa a vyvíjali na mňa tlak, že by som mal recitovať a tak ďalej. Najmä v puberte so mnou absolútne nepohli,“ vyrozprával televízii TA3 herec Emil Horváth mladší, ktorý sa túžil stať filmovým režisérom. Napokon úspešne ukončil štúdium na Vysokej škole múzických umení, začal pôsobiť v martinskom divadle, kde získal aj svoju prvú režisérsku skúsenosť a stala sa z neho jedna z kľúčových osobností slovenského divadla.
Nebol si istý
Zozačiatku si však svojim povolaním vôbec nebol istý a to najmä kvôli otcovi. „Veľmi nechcel, aby som išiel na herectvo. Na tie skúšky som cestoval vlakom, ktorým zhodou okolností išiel aj on natáčať do Bratislavy. Ale už ho čakalo filmárske auto, tak ma tam nechal samého,“ prezradil v relácii Zlaté časy.
Rodičia sa ani počas celého štúdia neprišli pozrieť na jediné predstavenie, v ktorom hral a jemu vôbec nenapadlo, že by ich tam mal pozvať. „Na premiére som kvety nedostával, lebo som tam nikoho nemal. Ale vôbec mi to neprekážalo,“ skonštatoval herec, ktorému sa pred rodičmi podarilo herecky predviesť až počas jedných Vianoc.
V tom čase hral v inscenácii, ktorá sa volala Drotár, vystúpenie malo veľký úspech a otec po ňom za Emilom prišiel so slovami: „No tak asi z teba niečo bude“. A mal pravdu. Emil Horváth mladší sa stal hercom, bez ktorého si mnohí Slováci našu divadelnú scénu ani len nevedia predstaviť.
