Zora Mintalová-Zubercová o Dušičkách: Mŕtvym zapáľte sviecu a nechajte im na stole tieto štyri veci
Halloween, Sviatok Všetkých svätých, Dušičky, Pamiatka zosnulých – ľudia si tieto pojmy často mýlia či spájajú do jedného.
Ľudia mali stále množstvo práce okolo domu, hospodárstva, na poli, na lúkach, v záhradách či v hore. Na svojich zosnulých však nezabudli – spomínali si na nich v modlitbách počas podvečerného stíšenia. Koncom októbra sa však ženy aj dievky zvykli vybrať na cintorín upraviť hroby. V tradičnom vidieckom prostredí išlo väčšinou o rovy z hliny, ktoré zarastali trávou, burinou, prípadne rôznymi poľnými kvetmi. Tráva medzi hrobmi sa však bežne nevykášala, hrob a jeho okolie sa upravovali akurát keď sa blížil pohreb a mŕtveho mali pochovať do už existujúceho hrobu.
V medzivojnovom období 20. storočia príbuzní pred sviatkami zosnulých obložili hroby vetvičkami čečiny a detské hrobčeky zimozeleňou. Keď boli na hroboch drevené alebo kovové kríže bez plechovej striešky, zvykli ženy v medzivojnovom období zavesiť na kríž veniec z čečiny a doma zhotovených kvetov z bieleho i farebného krepového papiera. Ak mal kríž plechovú striešku, hrob obložili čečinou a doma vyrobenými kvetmi z bieleho krepového papiera a na hrobe zapálili sviečku, pri ktorej sa príbuzní pomodlili. Svetlo sviečky malo chrániť mŕtveho a jeho živých príbuzných pred zlými silami. „Pálenie sviečok na hroboch však nebolo na Slovensku jednotné ani v obciach toho istého regiónu, vo viacerých oblastiach Slovenska s ním začali až po druhej svetovej vojne,“ ozrejmuje Mintalová.
Stretnutia s príbuznými
Evanjelickí veriaci sa v predvečer Pamiatky zosnulých zvyčajne postretali pri hroboch rodičov. Pretože už bývalo v tom čase chladno, v krátkosti sa porozprávali a potom odišli spolu k niekomu z nich domov, kde domáci pripravili malé pohostenie – varené mäso, chlieb, pálenku alebo hriate, aby sa všetci zohriali.
„Ak príbuzní pricestovali včaššie, ponúkli ich obedom, väčšinou polievkou z baraniny, prípadne zo sliepky, vareným mäsom a chlebom. Keď bola vzdialenosť k hrobom ďaleká, ľudia k nim necestovali, ale na zosnulých si pospomínali pri veľkom drevenom kríži, ktorý býval na cintoríne a pri ktorom sa pomodlili a zapálili sviečku,“ píše Mintalová vo svojej publikácii.
