Zora Mintalová-Zubercová o Dušičkách: Mŕtvym zapáľte sviecu a nechajte im na stole tieto štyri veci
Halloween, Sviatok Všetkých svätých, Dušičky, Pamiatka zosnulých – ľudia si tieto pojmy často mýlia či spájajú do jedného.
V tradičnom vidieckom prostredí sa na konci 19. storočia na väčšine územia Slovenska na hroboch už pôvodné obrady súvisiace s kultom predkov konať nezvykli. Domnelý kontakt s dušami zosnulých predkov sa dávno preniesol do domácností, kde si ich pozostalí uctili pokrmami, ktoré im nachystali v noci z 1. na 2. novembra. „Zvyk bol rozšírený v časti stredného Slovenska, kde dušičkám nechávali na stole chlieb, syr, maslo, prípadne časť večere. Pretože duše zomrelých mali na jednu noc vystúpiť z očistca, kde v plameňoch pykali za svoje hriechy, gazda mal naplniť lampu olejom alebo maslom, aby si dušičky mohli popáleniny z očistca natrieť a ochladiť,“ ozrejmuje etnografka.
Na väčšine Slovenska si pripomenuli zosnulých aj chlebmi a malými chlebíkmi, ktoré sa rozdávali chudobným a žobrákom, aby sa za zosnulého pomodlili. „Sviatok všetkých svätých bol pritom i záverom výročného obyčajového cyklu, ktorý vypĺňali rôzne zvyky, obrady, úkony a úcta k tradíciám predkov,“ zdôrazňuje etnografka.
Koniec hospodárskeho roka
V tradičnom vidieckom prostredí bol sviatok Všetkých svätých považovaný zároveň za koniec hospodárskeho roka. Skončilo sa funkčné obdobie richtárom, obecným sluhom i pastierom. „Predkladali sa účty, spočítali plusy a mínusy – zrechnuvali sa, zgľajchali –, konali sa voľby, ostali starí alebo nastúpili noví richtári a boženici,“ približuje Mintalová. Gazdovia si zjednávali paholkov k statku, vyplatili ich podľa dohody a ak boli s nimi spokojní, dohodli sa aj na nasledujúci rok. V tento deň sa zároveň končila služba pastierom koní a volov a za prácu dostali podľa dohody obilie, strukoviny, chlieb, koláče, pálenku aj oblečenie.
