Dokopy ich dalo nešťastie kolegu. Keď sa Bud Spencer a Terence Hill k sebe priblížili, akoby niečo cvaklo

Boli nerozlučnou legendárnou dvojicou známou najmä zo „špagety westernov“. Popularita talianskych hercov Buda Spencera a Terencea Hilla dosiahla vrchol v 70. rokoch 20. storočia a diváci na nich spomínajú dodnes. Carlo Pedersoli a Mario Girotti, ako znejú skutočné mená hercov, ale boli viac ako kolegovia. „On bol skvelým človekom, boli sme priateľmi,“ spomínal na Buda Spencera jeho kamarát Terence Hill. Dnes by Bud Spencer oslávil 95 rokov.

Neapolčan Carlo

Carlo Pedersoli, alias Bud Spencer, sa narodil 31. októbra 1929 v Neapole v rodine bohatého priemyselníka. V roku 1940 sa presťahoval do Ríma, ale život finančne zabezpečenej rodiny sa zmenil, keď počas druhej svetovej vojny pred otcovou prístavnou fabrikou explodovala kotviaca loď a jeho úspešná firma zbankrotovala. Pedersoliovci sa presťahovali do Brazílie, kde budúci herec pracoval aj na talianskej ambasáde v meste Recife. Koncom 40. rokov minulého storočia sa vrátil do Talianska. Zapísal sa na právnickú fakultu a súčasne začal svoju úspešnú športovú kariéru.

V roku 1948 sa stal sa majstrom Talianska v plaveckej disciplíne prsia a získal viacero národných titulov aj na 100 metrov voľným spôsobom. Ako vôbec prvý Talian zaplával krauliarsku stovku pod jednu minútu (59,5 s). V roku 1950 obsadil 6. miesto na majstrovstvách Európy a štvrtý bol so štafetou, o rok neskôr na Stredomorských hrách v Alexandrii získal strieborné medaily v sóle i v štafete.

Plavecká hviezda

Štartoval aj na dvoch olympijských hrách, v helsinskom semifinále 1952 mal 12. najrýchlejší čas (58,9), o štyri roky v Melbourne skončil s 59-sekundovým výkonom na 16. priečke. Medzitým však svoju silu a plavecké nadanie predvádzal aj vo vodnom póle. S klubom Lazio získal v roku 1954 majstrovský titul a presadil sa aj v reprezentácii. O rok neskôr bol členom tímu, ktorý triumfoval na Stredomorských hrách v Barcelone.

Pred filmovou kamerou sa objavil už v roku 1951, keď si zahral malú úlohu v americkom veľkofilme Quo vadis, ktorý sa nakrúcal v Taliansku. Ďalších úloh sa však nedočkal, a tak po dokončení štúdia práva a aj aktívnej športovej kariéry odišiel v roku 1957 opäť do Južnej Ameriky.