Prežil život ako z dobrodružných románov. Otec Alexandra Dubčeka chcel vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť
Otec Alexandra Dubčeka bol presvedčený ľavičiar, ktorý precestoval polovicu sveta.
Štefanov rodný dom v Uhrovci našli v dezolátnom stave, preto sa nasťahovali do menšieho domu, v ktorom sa s zhodou okolností kedysi narodil Ľudovít Štúr. O tri mesiace sa tam narodil Alexander Dubček, ktorý sa mal pôvodne volať Milan. V Uhrovci však rodina nepobudla dlho. Keď mal tri roky, jeho rodičia, nadchnutí revolučným romantizmom a snom o sociálnej spravodlivosti, sa rozhodli odísť v rámci družstva Interhelpo do Sovietskeho zväzu.
Predstava pozemského raja ich nadchla
Interhelpo v esperante znamená priemyselno-výrobné robotnícke družstvo, ktorého cieľom bolo pomáhať pri budovaní prvej krajiny socializmu na svete. Družstvo vzniklo na základe výzvy samotného Lenina k „svetovému proletariátu“ a malo poskytnúť pomoc novému Rusku. „Aké pohnútky ma k tomu viedli? Predovšetkým pomoc vrúcne milovanej sovietskej krajine budovať priemysel a súčasne tak vzniesť protest proti neznesiteľným sociálnym pomerom v buržoáznej ČSR, v ktorej sme nenašli ani domov, ani slušnú obživu,“ komentoval Dubček svoju motiváciu.
Aby sa rodina dostala do ďalekého Kirgizska, musela za cestu zaplatiť päť tisíc korún, čo bolo v tej dobe veľa peňazí. Peniaze išli nielen na cestu, ale aj na kúpu strojov, ktoré chceli interhelpisti v Rusku postaviť. Dubčekovci predali všetko, čo sa len dalo a ešte si aj požičali od príbuzných, aby mohli hľadať svoj sen. Zakladateľ Interhelpa Rudolf Mareček im totiž sľuboval, že zem je tam taká úrodná, že rodí sama - a Štefana Dubčeka predstava pozemského raja skutočne nadchla.
Keď však rodina prišla do sovietskeho Kirgizska, nič nepripomínalo to mesto, ktoré im prezentovali na propagačných prednáškach. „Vážení, prišli sme na samý koniec sveta,“ poznamenal niekto z cestujúcich. Išlo o dedinu bez infraštruktúry a bez elektriky, no napriek tomu sa tam Dubčekovci rozhodli ostať. Za niekoľko rokov tam postavili pílu, tehelňu, dielne, pekáreň i elektráreň a aj obytné domy, ktoré podľa nápadu Dubčeka postavili v šachovnicovom usporiadaní. V týchto budovách našli domov aj Dubčekovci.
