Prežil život ako z dobrodružných románov. Otec Alexandra Dubčeka chcel vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť

Situácia sa však len zhoršovala. Sovieti začali zoštátňovať majetok Interhelpa a aj na tomto takzvanom konci sveta sa rozbehla represívna mašinéria Stalinovho režimu, ktorý na vlastnej koži zažil aj samotný Alexander Dubček.

„Keď dozorcovia otvárali dobytčiaky, z mnohých vypadávali už len mŕtve telá. Saša, ako volali Alexandra v ruskej škole, mal 12 rokov, keď ho poslali s ďalšími spolužiakmi čistiť tieto vozne. Čo v nich videl, navždy sa mu vrylo do pamäti. Pýtal sa otca, prečo vojaci zanechali rozkladajúce sa mŕtvoly a čo tí ľudia urobili, že s nimi takto naložili? Otec mu to nevedel vysvetliť,“ uviedol pre denník Pravda historik Pavel Pollák. „Nikdy nezabudnem na mŕtveho muža s nafúknutým bruchom. Spýtal som sa matky, na čo ten muž zomrel a ona povedala: Od hladu,“ spomínal Dubček vo svojich pamätiach.

Štefan Dubček sa preto rozhodol s rodinou odísť do Nižného Novgorodu, kde bol život úplne iný. Bratia zažívali pubertu v ruskom veľkomeste, v ktorom si otec našiel vďaka angličtine prácu v koncerne Henryho Forda. Keď sa už zdalo, že rodine svitá na lepšie časy, 15-ročný Július sa dostal do pouličnej bitky, v ktorej zranil jedného chlapca. Rodičia sa báli, že skončí vo väzení, a tak sa rozdelili.

Ostali komunistami

Mama Pavlína s Julom odišli do rozpadávajúceho sa Československa a Alexander ostal s otcom v Gorkom. V roku 1938 vchádza do platnosti nový zákon o občianstve, ktorý dáva cudzincom dáva v podstate len dve možnosti – staňte sa sovietskymi občanmi, alebo sa vráťte domov. Štefan Dubček sa rozhodol, že spolu so 17-ročným Alexandrom odídu späť do Československa.

Napriek prežitým skúsenostiam v Sovietskom zväze zostali Dubčekovci pravoverní komunisti. Otec Štefan sa stal jedným z najvýznamnejších funkcionárov ilegálnej Komunistickej strany Slovenska (KSS) a po jeho boku sa v strane angažoval aj Alexander, ktorý sa nakoniec zúčastnil Povstania rovnako ako jeho brat Július. Toho v roku 1945 zastrelila nemecká hliadka.

Dožil sa oslobodenia koncentráku

Slučka sa pomaly začala uťahovať aj okolo Štefana Dubčeka, ktorý bol vo vedení prenasledovanej KSS. Keď ho nakoniec zatkli, previezli ho do väznice krajského súdu, kde zotrval takmer dva roky. Ďalší rok si odpykal v nitrianskom väzení.

Všetkých týchto väzňov však tesne pred koncom vojny vydali slovenské orgány do rúk gestapa, a tak sa Dubček dostal do koncentračného tábora Mauthausen. Ocitli sa v neľudských podmienkach, ktoré mu pripomínali kruté časy v Kirgizsku. Dubček sa nakoniec dožil oslobodenia tábora, no keď sa vrátil domov, vážil necelých 50 kilogramov.