Sladkovodnú rybu vyzu veľkú je možné vidieť len v múzeu delty Dunaja
Najväčšou atrakciou sú najmä akváriá s jeseterovitými rybami, medzi ktoré patrí aj vyza veľká. V súčasnosti už nedorastá do takých obrovských rozmerov ako v minulosti.
Na snímke vyza veľká v akváriu s vyzami a jeseterovitými rybami v expozícii múzea delty Dunaja v Tulcea 3. mája 2016. Foto: TASR/Pavol Remiaš
Bratislava/Tulcea 21. mája (TASR) – Vyzu veľkú, najväčšiu sladkovodnú rybu v Európe, ktorá v minulosti dorastala do viac než šesťmetrovej dĺžky a mala hmotnosť vyše tony, možno v menších exemplároch vidieť už len v akváriách nového Múzea Dunajskej delty v meste Tulcea v Rumunsku. Lovili ju aj rybári v slovenskej časti Dunaja. Nedávno si múzeum prezrela aj skupina slovenských fotografov, ktorá podnikla zaujímavú výpravu do tejto človekom iba málo poznačenej časti Dunaja.
Účastníkov sprevádzal Tomáš Derka, znalec prírody dunajskej delty, ekológ a vedúci Katedry ekológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. V múzeu na mapách dokumentoval, ako delta pred asi 10.000 rokmi vznikala, aj ako sa neustále rozširuje. Pretože tento európsky veľtok prináša množstvo pevných materiálov, ktoré postupne sedimentujú. Má rozlohu temer 5000 štvorcových kilometrov, čo je asi desatina rozlohy Slovenska. Približne 100 km pred ústím do Čierneho mora sa tok Dunaja rozvetvuje na tri hlavné ramená, medzi ktorými sa rozprestiera úžasný labyrint ramien, kanálov, jazier a ostrovov. Je to najvýznamnejšie mokraďové územie v Európe. Žije tam niekoľko sto druhov vtákov, rastie viac než 1000 druhov rastlín, vo vodách sa nachádza približne sto druhov rýb. Väčšinu z nich môžu návštevníci vidieť vo veľkých akváriách v múzeu. Sú to obrovské sumce, kapitálne kapry a úhory, aj mnoho pestrých rýb žijúcich v ústí Dunaja do Čierneho mora.
"Najväčšou atrakciou sú však najmä akváriá s jeseterovitými rybami, medzi ktoré patrí aj vyza veľká. Pravda, v súčasnosti už asi nedorastá do takých obrovských rozmerov ako v minulosti. V Dunaji sa totiž pre túto rybu zmenili životné podmienky. Vybudovanie sústavy vodných priehrad v nemecko-rakúskej časti Dunaja zamedzilo, aby sa vyzy mohli, tak ako predtým, chodiť vytierať do horného toku rieky alebo prítokov. Keď sa vracali, rybári ich často lovili. Ešte v 60. rokoch vylovili poslednú veľkú vyzu niekde pri Bratislave. Potom, ako postavili na hraniciach Rumunska a Srbska vodné dielo Železné vráta, už definitívne zamedzili vyze v putovaní a rozmnožovaní," vysvetlil Derka.
