Školský výbor odporučil rokovať o platoch učiteľov v zrýchlenom režime
Plavčan týmto plní dva záväzky z Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020.
Na archívnej snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Plavčan. Foto: TASR - Pavel Neubauer
Bratislava 8. júna (TASR) - Učitelia by si mali od prvého septembra platovo polepšiť. Pedagógov v regionálnom, ale aj vo vysokom školstve čaká šesťpercentné zvýšenie platov, ktoré sa premietne do platových taríf. Zabezpečuje to novela zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, o ktorej dnes odporučil rokovať na nasledujúcej schôdzi v zrýchlenom režime školský parlamentný výbor. Novelu predložil v skrátenom legislatívnom konaní minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS).
Plavčan týmto plní dva záväzky z Programového vyhlásenia vlády na roky 2016 až 2020. V časti regionálne školstvo sa vláda zaviazala, že vykoná legislatívne úpravy pre zvýšenie taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov od prvého septembra 2016 v priemere o šesť percent. Od prvého januára 2018 by sa platy mali zvyšovať každoročne o rovnakú mieru, a to za predpokladu realizácie zásadných vnútorných zmien v systéme výchovy a vzdelávania. K rastu platov sa vláda zaviazala aj v prípade pedagógov na vysokých školách. Minister školstva by chcel platy o šesť percent zvyšovať aj od budúceho roka.
Novela pritom zavádza osobitnú stupnicu platových taríf pre učiteľov vysokých škôl. V súčasnosti sa totiž podľa jednej osobitnej stupnice odmeňujú spoločne vysokoškolskí učitelia, výskumní a vývojoví zamestnanci a zdravotnícki zamestnanci, ktorí nie sú odmeňovaní podľa osobitného predpisu.
Zvýšenie platov učiteľov základných, stredných a vysokých škôl by malo v tomto roku stáť 32,5 milióna eur. Najväčšiu položku zaplatí štát, 6,5 milióna eur obce a viac ako 330.000 eur samosprávne kraje. So šesťpercentným rastom zárobkov boli nespokojní učitelia. Materiál predložil minister na vládu s rozporom. S novelou nesúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska, Konfederácia odborových zväzov, Slovenská akadémia vied, Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Slovenská komora učiteľov, Asociácia stredných zdravotníckych škôl a Asociácia výchovných poradcov.
Slovenská komora učiteľov naďalej žiada do konca tohto roka zvýšiť platy pedagógov o 140 eur. Podľa jej šéfa Vladimíra Crmomana by sa tým zvýšila atraktivita učiteľského povolania. Spokojní nie sú ani školskí odborári, ministrove návrhy vnímajú ako minimum. Plavčanove kroky sa zdajú nedostatočné aj Iniciatíve slovenských učiteľov (ISU), ktorá stála na začiatku roku za štrajkom. Preto na prvého júla zvoláva protestný pochod.
Školský výbor tiež odporučil rokovať o málotriedkach v skrátenom kona
Málotriedky, ktoré nespĺňajú novozavedenú podmienku povinných minimálnych počtov žiakov v triedach, by nemali zaniknúť. Zabezpečiť to má rýchla novela školského zákona, ktorú predkladá minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) v skrátenom legislatívnom konaní. Dôvodom je, aby mohla platiť už od začiatku školského roka 2016/2017. V takomto režime o nej dnes odporučil na nasledujúcej schôdzi rokovať aj školský parlamentný výbor.
Výnimka by podľa Plavčana mala platiť pre všetky základné školy s primárnym vzdelávaním, teda pre tie, ktoré majú len ročníky prvého stupňa. Povinné minimálne počty sa podľa novely nebudú uplatňovať v školách s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny ani v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa ministerstva školstva bolo totiž potenciálne ohrozených 60 málotriedok. Ich zánik by bol okrem iného v rozpore s úsilím vlády vytvárať podmienky na rozvoj národnostných menšín v oblasti uchovávania a rozvíjania ich identity, jazyka, kultúry a tradícií, odôvodnilo ministerstvo.
Opatrenie na záchranu 60 málotriedok si podľa ministerstva školstva vyžiada celkovo 12 miliónov eur. Plavčan sa pritom neobáva, že opatrenie by mohlo ísť proti plánovanej racionalizácii siete škôl.
Školský zákon vyžaduje v aktuálnom znení od 1. septembra 2016 najmenej 11 žiakov v triede v prvom a 13 žiakov v druhom až štvrtom ročníku. Zavedenie minimálnych počtov súviselo s predpokladanými zmenami spôsobu financovania regionálneho školstva. Normatív sa mal odvodzovať od naplnenosti triedy.
Súčasný systém financovania je nastavený tak, že podporuje zachovanie málotriedok prostredníctvom zvýšeného normatívu. Podľa ministerstva školstva niektorým školám ani tento zvýšený normatív nepostačuje a ich zriaďovatelia žiadajú o dofinancovanie v rámci dohodovacieho konania.
