V Bratislave sa niektoré nevyužívané parcely menia na mobilné záhrady
Cieľom je vytvárať, resp. upevňovať miestnu komunitu a zároveň zmysluplne využiť priestor, ktorý je dlhší čas prázdny a nevyužívaný.
Komunitná mobilná záhrada na Sasinkovej ulici v Bratislave Foto: TASR - Jakub Kotian
Bratislava 7. júla (TASR) – Voľné parcely či pozemky, napríklad aj medzi panelákmi a obytnými domami, by sa mohli využívať na budovanie mobilných komunitných záhrad. Ich cieľom je vytvárať, resp. upevňovať miestnu komunitu a zároveň zmysluplne využiť priestor, ktorý je dlhší čas prázdny a nevyužívaný.
Jedným z iniciátorov tejto myšlienky je aj občianske združenie Vnútroblok, ktoré stálo pri zrode už niekoľkých takýchto záhrad. "Celá infraštruktúra bola postavená na paletách, aby v momente, keď sa investor rozhodne svoju parcelu využiť inak, aby sme sa vedeli zbaliť a buď sa presunúť, alebo by tá parcela zanikla," uviedla pre TASR Martina Kalusová zo združenia.
Občianske združenie vytvorilo prvú takúto mobilnú záhradu v roku 2013 v prieluke medzi dvoma budovami na Sasinkovej ulici, neskôr pribudla záhrada na Pionierskej. Tento rok vznikla mobilná záhrada na Karpatskej ulici v Starom Meste, iniciátorom bola pritom podľa Kalusovej riaditeľka tunajšej špeciálnej základných škôl. "Oslovila nás, že by chcela školský dvor premeniť na mobilnú záhradu a útulnejšie školské ihrisko," doplnila Kalusová. Desať existujúcich boxov teda patrí škole na cvičenia a pestovateľské krúžky, zvyšných 40 boxov si obhospodarujú susedia z okolia.
Komunitná mobilná záhrada na Sasinkovej ulici v Bratislave. Foto: TASR - Jakub Kotian
Na otázku, či o mobilné záhrady je medzi obyvateľmi záujem, odpovedala Kalusová s tým, že v prípade Karpatskej sa prihlásilo takmer dvojnásobne viac záujemcov, ako bolo voľných boxov. Prednosť majú tí, ktorí bývajú bližšie k mobilnej záhrade, aby sa o úrodu v boxov zvládali pravidelne starať, obzvlášť v lete. Ľudia sa tak následne stretávajú napr. pri polievaní, občianske združenie okrem toho pripravuje aj rôzne spoločenské aktivity pre danú komunitu. "Tým sa komunita sceľuje a vytvára akoby nové spoločenstvo. To je cieľom projektu – aby sa vytvorila komunita a aby priestor znova ožil a nebol nevyužívaný," povedala Kalusová.
Každý zo "záhradkárov" je upovedomený o tom, že mobilná záhrada môže fungovať len na určitý čas. Ak sa totiž napríklad investor alebo majiteľ pozemku rozhodne, že svoj pozemok chce využiť inak, mobilná záhrada sa musí presunúť, v krajnom prípade zanikne. Podľa Kalusovej sa ale zväčša darí nájsť iné vhodné miesto v blízkej lokalite. Združenie má pritom zmapované aj mnohé lokality v meste, kde by prípadne v budúcnosti mohli vzniknúť ďalšie mobilné záhrady. Obyvateľov z daného okolia plánuje oslovovať samo, víta však aj iniciatívu zo strany samotných obyvateľov.
